Vyšetrovanie daňových trestných činov – vybrané aplikačné problémy

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-19-0124.

Doc. Ing. Cecília Olexová, PhD. je docentka na Ekonomickej univerzite v Bratislave, Podnikovohospodárskej fakulte so sídlom v Košiciach, kde sa zameriava na vybrané spôsobilosti manažérov v podnikovej sfére. Jednou z oblastí, na ktorú sa špecializuje vo svojej vedecko-výskumnej činnosti, je daňová problematika.

Ing. JUDr. Milan Husťák je sudca trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach. Pôsobil ako predseda disciplinárneho senátu. V publikačnej činnosti sa zameriava na problematiku daňového práva a ekonomickej trestnej činnosti.

Ochranu fiškálnych záujmov v daňovej oblasti, spočívajúcu v zabezpečení riadneho vymeriavania a odvádzania daní, možno zaistiť v rámci dvoch úzko previazaných právnych odvetví. V prípade protiprávneho konania sa využívajú metódy a prostriedky daňového práva a pri nedostatočnom pokrytí vyvodenia zodpovednosti za protiprávne konanie daňovým právom sa aplikujú inštitúty trestného práva. Príspevok sa zameriava na začatie trestného stíhania, vrátane komentovaného vývoja a súčasného stavu počtu podaných podnetov na začatie trestného stíhania, resp. trestných oznámení ohľadne daňových podvodných konaní. Súčasťou príspevku sú vybrané problémy z aplikačnej praxe pri vyšetrovaní daňových trestných činov, najmä z hľadiska špecifík tohto vyšetrovania a jeho odlišností od daňového konania.

1 Systematika právneho poriadku Slovenskej republiky ako východisko pri vyšetrovaní daňových trestných činov

Pohľad na vyšetrovanie daňových trestných činov je daný hlavným delením právneho poriadku na právo verejné a právo súkromné, pričom základom pre trestné konanie a pre konanie vo veciach daní je oblasť verejného práva – ústavného, daňového a trestného práva.

Ústava SR v čl. 2 ods. 2 vymedzuje postup všetkých štátnych orgánov, ktoré „môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Pokiaľ ide o procesné úkony vykonávané orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) a súdov, je na základe toho nutné konštatovať, že tie môžu konať iba to, čo im zákon explicitne dovoľuje a na čo ich splnomocňuje. Širší rámec práv priznáva štát každému a zákonodarca tým myslí tak občanov SR, ako aj cudzincov, pričom rozhoduje prvok teritoriality. Každý teda môže konať to, čo nie je zákonom zakázané a nemožno nikoho nútiť na vykonávanie niečoho, čo neukladá zákon; na rozdiel od OČTK.

Daňové a trestné právo sú samostatné právne odvetvia, založené na vzájomne odlišných právnych princípoch a zásadách a z toho dôvodu je potrebné rozlišovať konanie podľa právneho odvetvia. Podstatný rozdiel spočíva v chápaní nositeľa dôkazného bremena:Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010 dôkazným bremenom chápeme „procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu ...