Účinná ľútosť – daňové trestné činy, vývoj právnej úpravy

JUDr. Matúš Filo
asistent na Katedre správneho práva, práva životného prostredia a finančného práva
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
študent externého doktorandského štúdia v študijnom odbore Trestné právo
advokátsky koncipient

Úvod

Daň je povinné nenávratné peňažné plnenie vyberané štátom na úhradu výdavkov vynaložených na jeho fungovanie. Vyznačuje sa neekvivalentnosťou, preto je snahou daňových subjektov vyhýbať sa jej plateniu. Neplnenie daňových povinností je založené na legálnom a nelegálnom princípe. Jednou z možností je využívanie medzier v právnej úprave. Týmto konaním daňové subjekty obchádzajú zákon, ale nedochádza k jeho porušeniu. Naproti tomu za nelegálne považujeme priame porušovanie zákonov, v dôsledku ktorého dochádza k páchaniu daňovej trestnej činnosti. Uvedená trestná činnosť je v súčasnosti závažným problémom, pretože sa neustále zvyšuje jej podiel na celkovej kriminalite a na výške škôd ňou spôsobených. Dane predstavujú základný príjem štátu, a preto má daňová trestná činnosť negatívny vplyv na výšku príjmov štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zvýšiť efektívnosť výberu daní a zamedziť tejto trestnej činnosti.

Napriek zámeru zákonodarcu striktne postihovať protiprávne konanie jednotlivými ustanoveniami Trestného zákona, do právnej úpravy boli zakotvené ustanovenia o zániku trestnej zodpovednosti, ktoré je možné aplikovať za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Týmto spôsobom sa odstránila neprimeraná tvrdosť zákona a súčasne sa motivujú páchatelia, aby dobrovoľne zamedzili alebo napravili škodlivý následok nimi spáchaného trestného činu.

Právna úprava účinnej ľútosti

Účinná ľútosť je jednou z negatívnych podmienok trestnej zodpovednosti, ktorá je dôvodom zániku trestnosti. Vo všeobecnosti môžeme dôvody zániku trestnosti definovať ako presne určené okolnosti, ktoré nastali po spáchaní trestného činu, ale skôr, ako sa o ňom právoplatne rozhodlo a ktorých následkom je zánik práva štátu trestne stíhať a potrestať páchateľa trestného činu. K dôvodom zániku trestnosti sa prihliada z úradnej povinnosti. Ak takéto okolnosti nastanú, spravidla nemožno v trestnom konaní pokračovať a ak už bolo začaté, musí byť zastavené. Ak trestné konanie nebolo začaté, pri existencii týchto okolností sa trestné stíhanie ani nezačne. Tieto okolnosti vedú k zániku, tzv. trestnoprávneho vzťahu, ktorý medzi páchateľom a štátom vznikol okamihom spáchania trestného činu.Ivor, J. a kol.: Trestné právo hmotné - všeobecná časť. Bratislava: Iura Edition, 2006. s. 321.

Podstatou inštitútu účinnej ľútosti je zabezpečiť stav beztrestnosti páchateľovi daňového trestného činu aj vtedy, ak k daňovému úniku už reálne došlo. Vyjadruje pomer medzi spoločenským záujmom na potrestaní páchateľa a medzi zabezpečením stability a istoty príjmov štátneho rozpočtu, prípadne iných rozpočtov.Šanta, J.: Účinná ľútosť a daňové trestné činy. In Justičná revue. 2008, roč. 60, č. 6-7, s. 975. Trestný zákon úpravou zániku trestnosti sleduje ochranu mimoriadne dôležitých spoločenských záujmov pred škodlivými následkami, ktoré možno zamedziť alebo napraviť aj po dokonaní trestného činu. Ochrane týchto spoločenských záujmov sa dáva prednosť pred záujmom na trestnom stíhaní páchateľa. K rozhodnutiu zamedziť alebo napraviť škodlivý následok svojho ...