K niektorým historickým aspektom daňových trestných činov

JUDr. Ján ŠANTA, PhD. 
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky 

ŠANTA, J.: K niektorým historickým aspektom daňových trestných činov; Justičná revue, 67, 2015, č. 6-7, s. 782 – 796. 

ÚVOD 

Podľa Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2013, najčastejšie zaznamenané trestné činy zo skupiny trestných činov hospodárskych boli v roku 2013 trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, resp. § 148 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 s údajmi o 331 stíhaných a 171 obžalovaných osobách, neodvedenia dane a poistného podľa § 277, resp. § 148a Trestného zákona – 492 stíhaných a 234 obžalovaných osôb a nezaplatenia dane podľa § 278, resp. § 148b Trestného zákona – 239 stíhaných a 105 obžalovaných osôb. Pre tieto trestné činy bolo v roku 2013 stíhaných spolu 1062 osôb a obžalovaných 510 osôb, čo je oproti roku 2012 viac o 98 stíhaných a viac o 112 osôb obžalovaných a oproti roku 2011 viac o 185 osôb stíhaných a viac o 135 osôb obžalovaných. 

Formy páchania trestnej činnosti sa v podstate nezmenili. Spočívajú predovšetkým v zatajovaní príjmov, vystavovaní daňových dokladov k obchodným prípadom, ktoré sú iba predstierané, v deklarovaní iných tovarov než sú tie, ktoré boli v skutočnosti dovezené, v zadržiavaní a neodvedení splatnej dane a poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenského poistenia, zdravotného poistenia alebo príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Evidované sú aj prípady, najmä vo vzťahu k odčerpávaniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, v ktorých sa uplatňuje scenár, v rámci ktorého určitá osoba alebo osoby riadia ďalšie subjekty (stredný článok), ktoré majú za úlohu vyhľadať obchodné spoločnosti a ich zástupcov, ktorým zadovažujú daňové doklady na predstierané obchodné vzťahy. Tieto najnižšie články si navzájom fiktívne „predávajú“ tovary, účtovne zvyšujú jeho kúpnu cenu a tým i daň z pridanej hodnoty, pričom následne dochádza k uplatneniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, jeho prevzatiu zástupcom spoločnosti (najnižší článok) a po ponechaní si minimálnej časti k odovzdaniu financií strednému článku. Odhalenie takéhoto konania je značne náročné, závislé predovšetkým od kvalitnej, profesionálnej spolupráce medzi prokurátormi, policajtmi a finančnou správou Slovenskej republiky. 

Predmetné aktuálne konštatovanie generálneho prokurátora SR má však aj svoje výrazné historické aspekty. 

Vznik daní je totiž spojený už so vznikom prvých organizovaných štátov. Vývoj daní od ich vzniku až do súčasnosti je skutočne rozsiahly. Súvisí to so vznikom a rozvojom štátu, s jeho funkciami a s upevňovaním jeho hospodárstva. Vývoj daní tak môže plasticky kopírovať zmeny v ľudskej spoločnosti, rôzne názory týkajúce sa fungovania štátu, hospodárstva a obchodu, ale aj to, čo sa môže zdať dobré a spravodlivé.KOCINA, J.: Daňové trestné činy; Plzeň: Aleš Čeněk, 2014, s. 25, ISBN-978-80-7380-442-8. 

Historický pohľad do problematiky novodobejších daní na území dnešného Slovenska vedie k zisteniu, že v rokoch 1832 až 1836 sa konal uhorský snem v Pešti, ktorý, okrem iného, schválil vyberanie daní od šľachty (zemianstva), ktorá hospodárila na urbariálnej pôde, a narušil tak šľachtické privilégium nezdaniteľnosti. 

Charakteristickou črtou daňových a iných štátnych príjmov v tomto období bola často ich rozdielna úprava v tzv. dedičných krajinách (rakúskych a českých) a v Uhorsku. Zatiaľ čo v Uhorsku bola až do roku 1848 uplatňovaná jediná priama daň, v Rakúsku dochádzalo k rozlišovaniu a podrobnejšiemu členeniu daňovej sústavy. Revolučný rok 1848 však spôsobil aj v tomto smere značné zmeny. Zánik stavovských privilégií znamenal súčasne podporu tendenciám právne a administratívne zjednotiť finančné hospodárenie krajiny na centralistických princípoch. V roku 1848 boli zrušené urbariálne dane a nahradené pozemkovou daňou. Bola zrušená židovská daň, čím boli Židia daňovo postavení na roveň ostatným občanom. V roku 1849 bola zavedená daň z príjmu ako druh výnosovej dane. V Uhorsku sa daňová sústava prebudovávala podľa potrieb centralizovaného štátu, prihliadalo sa však na nižší stupeň hospodárskej vyspelosti. Zavedenie modernejšieho systému výnosových daní bolo pre Uhorsko nesporne prínosom.GRÚŇ, L.: Vybrané kapitoly z histórie daní, poplatkov a cla; Univerzita Palackého v Olomouci, 2004, s. 99. 

Aj v priebehu ďalšieho obdobia najväčšie daňové zaťaženie v Uhorsku pociťovali malí a strední roľníci. Daňová reforma z roku 1875 toto daňové bremeno ešte viac zhoršila, pretože jednotlivé dane, či už novozavedená daň z hlavy, domová daň, ako aj pozemková daň vyzneli v neprospech tejto časti obyvateľstva. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ďalšími daňami vtedy boli kolková daň, spotrebná daň, či tzv. vojenská daň. Ďalšie snahy o výraznejšie daňové reformy sa uskutočnili ...