Volebný poriadok pre voľbu zamestnaneckého dôverníka a volebný protokol o výsledku voľby zamestnaneckého dôverníka

Obsah:

1. Kde môže pôsobiť zamestnanecký dôverník a kde zamestnanecká rada?
2. Ktorí zamestnanci sa do celkového počtu zamestnancov započítavajú?
3. Ktorí zamestnanci majú aktívne volebné právo (právo voliť)?
4. Ktorí zamestnanci majú pasívne volebné právo (právo byť volení)?
5. Začiatok volieb
6. Priebeh volieb
7. Zverejnenie výsledkov volieb
8. Začiatok výkonu funkcie zamestnaneckého dôverníka
9. Zánik funkcie zamestnaneckého dôverníka
10. Skončenie pracovného pomeru so zamestnaneckým dôverníkom
11. Môže byť zvolenie zamestnaneckého dôverníka „prínosom“ aj pre zamestnávateľa?

Kolektívne pracovné právo upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami, príp. kolektívom zamestnancov a zamestnávateľom, príp. organizáciou zamestnávateľov.

Základnými právnymi normami upravujúcimi kolektívne pracovnoprávne vzťa­hy sú zákon č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Kým prvý z uvedených zákonov obmedzil svoju vecnú pôsobnosť pre oblasť kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv, ktoré spomedzi zástupcov zamestnancov kompetenčne prislúchajú jedine odborovej organizácii, Zákonník práce upravuje aj tie kolektívne pracovnoprávne vzťahy, ktoré spadajú do pôsobnosti zamestnaneckých rád a zamestnaneckých dôverníkov. S ohľadom na obsah tohto článku, ktorý si kladie za cieľ definovať právne mantinely vzťahujúce sa na voľbu zamestnaneckého dôverníka, bude relevantným právnym predpisom práve Zákonník práce. Hneď v úvode však musím konštatovať, že vzhľadom na dôležitý význam kolektívneho pracovného práva, ktorého jedným zo základných princípov je ochrana záujmov zamestnancov (napr. formou minimalizovania existujúcej nerovnováhy v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom), je táto právna oblasť príkladom absencie dôslednosti v právnej úprave, ktorej nedostatok môže formovať až aplikačná prax vrátane rozhodovacej praxe súdov SR. Inými slovami, proces voľby zamestnaneckého dôverníka upravuje Zákonník práce v § 234 piatimi vetami.

Zákonník práce priznáva zamestnancom možnosť podieľať sa prostredníctvom kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov na zabezpečení čo najlepších pracovných podmienok – zamestnancom je priznaná možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov buď priamo, alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka.

Svoju vôľu môžu zamestnanci vyjadriť prostredníctvom zástupcov zamestnancov formou

1. spolurozhodovania,
2. prerokovania,
3. právom na informácie a
4. kontrolnou činnosťou.

V prípade existencie plurality zastúpenia zamestnancov u jedného zamestnávateľa odborovej organizácii priznáva Zákonník práce právo na kolektívne vyjednávanie, na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie a zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi právo na prerokovanie a na informácie, ak Zákonník práce v niektorých konkrétnych prípadoch nestanovuje inak.

Zamestnanecký dôverník zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa. Podľa § 229 ods. 1 ZP sa s cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé ...