Zamestnávateľ verzus zástupcovia zamestnancov – práva a povinnosti

Obsah:

I. Postavenie zástupcov zamestnancov

II. Formy participácie zástupcov zamestnancov na činnosti zamestnávateľa

III. Súhlas a prerokovanie so zástupcami zamestnancov ako podmienka platnosti úkonu zamestnávateľa

IV. Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s činnosťou zástupcov zamestnancov a ich ochrana pred skončením pracovného pomeru

Pracovnoprávny vzťah je zmluvným vzťa­hom medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý sa spravuje pracovnou zmluvou, zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“) a súvisiacimi predpismi.

Zamestnávateľ vykonáva práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu samostatne, na vlastnú zodpovednosť. V určitých, Zákonníkom práce zakotvených prípadoch však nemôže zamestnávateľ konať samostatne, ak u neho pôsobia zástupcovia zamestnancov a práve naopak je povinný ich k rozhodovaniu prizvať. Účelom článku je prehľadne zhrnúť, kedy je zamestnávateľ povinný zapojiť zástupcov zamestnancov do svojho rozhodovacieho procesu a aké následky pre neho vyplývajú, ak si túto povinnosť nesplní.

I. Postavenie zástupcov zamestnancov

Zamestnávateľ nesmie znemožniť zástupcom zamestnancov pôsobiť u zamestnávateľa a navyše je povinný im poskytnúť materiálno-technické zabezpečenie a pracovné voľno

Za zástupcov zamestnancov sa v zmysle ust. § 11a ods. 1 Zákonníka práce považuje príslušný odborový orgán odborovej organizácie, zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník (pre účely článku spolu ďalej ako „zástupcovia zamestnancov“) a zástupca zamestnancov pre be ečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o be ečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení (pozn.: činnosť zástupcu zamestnancov pre BO , ako aj pôsobenie zástupcov zamestnancov pri nadnárodnom poskytovaní informácií nie je predmetom článku).

Zamestnanci vykonávajú svoje právo účasti na pracovnoprávnych vzťahoch vo veciach, ktoré sa týkajú ich ekonomických a sociálnych záujmov, ako aj právo na informácie o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa buď samostatne, alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov (§ 229 ods. 1 a 2 Zákonníka práce). Keďže Zákonník práce garantuje zamestnancom právo uplatňovať svoje práva z pracovnoprávnych vzťahov prostredníctvom zástupcov zamestnancov, zamestnávateľ nesmie znemožniť zástupcom zamestnancov pôsobiť u zamestnávateľa a navyše je povinný im poskytnúť materiálno-technické zabezpečenie a pracovné voľno (ust. § 240 Zákonníka práce).

Novelou Zákonníka práce č. 76/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 3. 2021 modifikovala povinnosť zamestnávateľa umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku tak, že zamestnávateľ nebude povinný umožniť pôsobiť na pracovisku akejkoľvek odborovej organizácii, ale len tej, ktorej členmi sú zamestnanci daného zamestnávateľa v pracovnom pomere (§ 230 ods. 2 Zákonníka práce).

Novela Zákonníka práce tiež zakotvila postup v prípade pochybností zamestnávateľa alebo inej odborovej organizácie už pôsobiacej na pracovisku zamestnávateľa o splnení podmienky členstva zamestnancov zamestnávateľa v odborovej organizácii informujúcej o začatí svojho pôsobenia. V ust. § 230a je uvedený a podrobne upravený postup, ako vyriešiť „Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa“ a na jeho rozhodnutie bude spôsobilý rozhodca (dohodnutý medzi stranami sporu alebo v prípade absencie dohody určený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo zoznamu rozhodcov). Spor bude vyriešený tak, že rozhodca porovná zoznam zamestnancov, ktorý mu je povinný doručiť zamestnávateľ, so zoznamom členov, ktorý povinne dodá odborová organizácia informujúca o pôsobení u zamestnávateľa. O takto ...