Uplatňovanie zásady nemo tenetur se ipsum accusare vo výsluchu obvineného

Mgr. Ján Šušota
vyšetrovateľ PZ na Okresnom riaditeľstve PZ v Partizánskom, venuje sa oblasti trestného práva

Šušota M.: Uplatňovanie zásady nemo tenetur se ipsum accusare vo výsluchu obvineného; Bulletin slovenskej advokácie, 26, 2020, č. 1-2,  s. 32 - 37.

Zásada nemo tenetur se ipsum accusare je súčasťou práva na obhajobu, ktoré patrí osobám obvineným. Možnosť aplikácie zásady týkajúcej sa zákazu sebaobviňovania sa realizuje aj v procesnom úkone – výsluchu obvineného. Procesný charakter výsluchu obvineného musí vychádzať zo zásad zákonnosti a ústavnosti. Objektívnym prístupom zo strany orgánov činných v trestnom konaní pri vykonaní výsluchu obvineného, je poskytnutie dostatočnej záruky na uplatnenie zásady nemo tenetur se ipsum accusare obvinenému v súlade s jeho prejavenou vôľou.

Úvod

Slovenská republika je definovaná ako zvrchovaný, demokratický a právny štát.čl. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. Jedným zo základných znakov právneho štátu je právna istota. Pod právnou istotou rozumieme povinnosť štátu zabezpečiť pre jeho občanov účinnú a efektívnu ochranu ich práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Jedným z princípov fungujúceho právneho štátu je zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd občanov, právnej istoty a predvídateľnosti práva (tzv. precedenčná zásada). Slovenské trestné právo je súčasťou slovenského právneho poriadku a jedným z odvetví verejného práva, ktoré chráni práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky pred trestnými činmi taxatívne uvedenými v trestno­právnych normách tým, že určuje, čo je trestný čin, ustanovuje podmienky trestnej zodpovednosti i beztrestnosti, druhy sankcií, spôsob ich ukladania a výkonu, upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, práva a povinnosti obvineného, ako aj ďalších osôb zúčastnených na konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spra­vodlivo potrestaní.Ivor, J. - Polák P. - Záhora, J.: Trestné právo hmotné I, Všeobecná časť, Bratislava, Wolters Kluwer, 2016, s 22.

Cieľom je upriamiť akcent na teoretické východiska a aplikačnú prax zásady nemo tenetur se ipsum accusare v procesnom postupe vykonania výsluchu obvineného. Zásadu nemo tenetur se ipsum accusare (ďalej len „nemo tenetur“), v preklade nikto nie je povinný usvedčovať seba samého, možno v širšom kontexte vnímať ako jeden z najpodstatnejších limitov procesného postupu orgánov verejnej moci v oblasti deliktuálneho práva procesného. Týka sa najmä ...