Nemo tenetur se ipsum accusare z európskeho pohľadu

Doc. JUDr. Ondrej Laciak, PhD.
advokát so zameraním na slovenské a európske trestné právo, ako aj na základné ľudské práva a slobody
pôsobí na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
predseda Výboru pre trestné právo Rady európskych advokátskych komôr (CCBE), člen orgánu predsedníctva Európskej komory obhajcov (European Criminal Bar Association - ECBA) a ad hoc sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva

Týmto článkom reagujem na článok autora Mgr. Jána Šušotu publikovaný v čísle 2/2020 Bulletinu pod názvom Uplatňovanie zásady nemo tenetur se ipsum accusare vo výsluchu obvineného. Predmetný článok hodnotím veľmi pozitívne, pretože autor v ňom dôsledne prezentoval a analyzoval slovenskú právnu úpravu, ako aj právne názory vychádzajúce zo stanovísk slovenských súdnych autorít premietajúce sa viac alebo menej v aplikačnej praxi v Slovenskej republike. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že autor v spomenutom článku neuvádzal medzinárodnoprávne pramene a ani z nich nevychádzal, dovolil som si na tento článok nadviazať jeho voľným pokračovaním alebo doplnením, opierajúc sa o európsky pohľad na problematiku zásady zákazu nútenia k sebaobviňovaniu, ktorá je súčasťou práva na obhajobu.

Zásada nemo tenetur se ipsum accusare (nikto nesmie byť nútený k sebaobviňovaniu - self-incrimination) je bez pochýb medzinárodnoprávnym štandardom a predpokladom na spravodlivý proces (fair trial) aj v zmysle Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), hoci to nie je vyslovene v Dohovore uvedené. Uvedené ale vyplýva z judikatúry, pričom Európsky súd pre ľudské práva to konštatoval v početných rozhodnutiach.

Za zmienku ale určite stojí, že zásadu nemo tenetur se ipsum accusare možno zaznamenať aj v sekundárnom práve Európskej únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (ďalej aj len „Smernica o prezumpcii neviny“) sa v bode 25 preambuly uvádza: „Právo nevypovedať vo vlastný neprospech je tiež dôležitým aspektom prezumpcie neviny. Keď sa od podozrivých a obvinených osôb žiada, aby vypovedali alebo odpovedali na otázky, nemali by byť nútené predložiť dôkazy alebo dokumenty ani poskytnúť informácie, ktoré môžu svedčiť ...