Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve za rok 2024

ÚVOD

Každý podnikateľ, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, je povinný zostaviť účtovnú závierku.

Hoci je to pomerne komplikovaný proces, účtovná závierka je v podstate súhrnom všetkého, čo sa v podnikaní fyzickej osoby počas roka udialo z finančného hľadiska – od príjmov a výdavkov až po celkový hospodársky výsledok (rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami).

Prečo je teda účtovná závierka dôle­žitá? Nielenže nám dáva jasný obraz o finančnom zdraví firmy, ale slúži aj ako podklad pre budúce plány a prognózy. Výkazy účtovnej závierky zobrazujú reálny stav majetku, záväzkov, ale i financií, sú podkladom pre výpočet základu dane z príjmov.

V príspevku sa sústredíme na kľúčové aspekty účtovania v jednoduchom účtovníctve, ale aj na uzávierkové operácie pri zostavovaní účtovnej závierky.

V jednotlivých príkladoch sa budeme zmieňovať o podnikateľovi p. Samuelovi Prednom – ide o živnostníka v postavení platiteľa DPH, ktorý primárne predáva tovar (okrem iného i v položke colného sadzobníka železo a oceľ). Má zriadenú e-kasu a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

Predpokladajme, že disponuje nasledovnými údajmi:

Účtovnú závierku mu zostavuje účtovníčka ovládajúca účtovné a daňové predpisy, ktoré si rozoberieme i v teoretickej rovine v nasledovných riadkoch.

Obsah:

1. Právne predpisy a väzba na daňové priznanie

2. Účtovná závierka v základných definičných pojmoch

2.1. Princíp vedenia jednoduchého účtovníctva

3. Účtovanie v peňažnom denníku

3.1. Účtovanie o priebežných položkách a platba kartou

3.2. Zaokrúhľovanie dokladov v hotovosti

3.3. Vybrané príklady účtovania v peňažnom denníku

4. Evidencia DPH a princípy účtovania dane z pridanej hodnoty

5. Kniha zásob

5.1. Upravujúce uzávierkové účtovné prípady vo väzbe na zásoby

6. Kniha dlhodobého majetku

6.1. Upravujúce uzávierkové účtovné prípady vo väzbe na dlhodobý majetok

7. Kniha pohľadávok a záväzkov

7.1. Kniha pohľadávok

7.2. Kniha záväzkov

8. Pokladničná kniha a kniha účet v banke

9. Výdavky na cestovné a stravovanie podnikateľa

• • Princíp daňovej uznateľnosti PHL u podnikateľa

10. Doplňujúca problematika k overeniu správnosti účtovania v JÚ

10.1. Vznik účtovného prípadu a oprava chyby minulých období

10.2. Preukázateľnosť účtovníctva a inventarizácia    

10.3. Interné smernice v jednoduchom účtovníctve

Príklad na zostavenie účtovnej závierky v JÚ za rok 2024 – vyplnené tlačivá

1. Právne predpisy a väzba na daňové priznanie

Účtovník v jednoduchom účtovníctve by mal mať dostatočnú znalosť o obmedzeniach a princípoch relevantných právnych noriem, a to na účel uplatnenia postupov, ktoré z nich vyplývajú. Aby sa mohlo v účtovníctve všetko korektne zaznamenať, musia sa zohľadniť nasledovné predpisy:

• Obchodný zákonník,
• zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
• príslušné opatrenie MF SR – vzor účtovnej závierky vrátane vysvetliviek je uvedený v prílohe opatrenia,

• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pre správne vyčíslenie zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v peňažnom denníku,
• zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ak je podnikateľ platiteľom DPH,
• ostatné osobitné predpisy, ktorých rozsah záleží od špecifických aktivít účtovnej jednotky – podnikateľa, SZČO. Spadá sem napr. zákon o ERP, zákon o dani z motorových vozidiel, zákon o obmedzení platieb v hotovosti, zákon týkajúci sa spotrebných daní, miestnych daní, dane zo sladených nápojov, prípadne Zákonník práce a pod.

Väzba na daňové priznanie typ B

Fyzická osoba s aktívnymi príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo, vyplní VI. Oddiel daňového priznania pre fyzické osoby – typ B (Daňové priznanie typ A sa použije, ak má FO len príjmy zo závislej činnosti – § 5 ZDP). Následne vypočíta základ dane – rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a výdavkami podľa § 6 ZDP. Na tento účel slúžia údaje z peňažného denníka.

Pán Predný je živnostník, deklaruje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Každý príjem fyzickej osoby má špecifický riadok v daňovom priznaní.

Obrázok č. 1: VI. Oddiel daňového priznania typ B

Základné definície – výsledok hospodárenia, základ dane, strata

Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie sa vykazuje v peňažnom denníku (bližšie § 8 ods. 4 postupov účtovania v JÚ). Tento údaj predstavuje rozdiel medzi príjmami zahrnovanými do základu dane (v členení tovar, výrobky a služby, ostatné príjmy) a výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií. Uzávierkové úpravy si v článku postupne rozoberieme.

Základ dane v daňovom priznaní predstavuje účtovný výsledok hospodárenia – zisk v jednoduchom účtovníctve. Určí sa ako kladný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami (riadok č. 41 a 45 daňového priznania typ B).

Strata je záporný účtovný výsledok hospodárenia, čiže záporný rozdiel pri podnikaní (riadok 42 a 46 daňového priznania typ B).

Len pre znázornenie si ukážeme relevantné riadky, ktoré sme spomínali vyššie:

Obrázok č. 2: Štruktúra riadkov pre vyčíslenie základu dane alebo daňovej straty fyzickej osoby

Špecifické údaje na oddelených riadkoch zvyšujúce a znižujúce základ dane (riadky 43, 44, daňového priznania) sa uvedú v daňovom priznaní len výnimočne. Sú uvedené v poučení k vyplneniu daňového priznania typ B.

Vznik účtovného prípadu z titulu opravy chyby a následný efekt na dodatočné daňové priznanie si spomenieme v kapitole č. 10.1 tohto príspevku nazvanej: Vznik účtovného prípadu a oprava chýb.

Záverečné upozornenie k daňovému aspektu

Kľúčový údaj v daňovom priznaní je vyčíslenie výšky zdaniteľných príjmov (aj tých, ktoré už boli napr. zrazené zrážkovou daňou). V r. 95 daňového priznania uvedie daňovník všetky zdaniteľné príjmy, o ktorých účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, aj keď nie sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona. Podľa tohto údaja sa potom rieši aj skutočnosť, či môže FO uplatniť zníženú sadzbu dane z príjmov 15 % (ak príjmy v roku 2024 neprevyšujú 60 000 eur, pričom v roku 2025 to bude 100 000 eur), resp. či môže mať status mikrodaňovníka a uplatňovať určité daňové výhody.

2. Účtovná závierka v základných definičných pojmoch

Podnikateľ zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy. Úč­tovná závierka môže byť riadna (ku koncu roka) alebo mimoriadna (napr. pri skončení podnikania). Osobitný typ účtovnej závierky je priebežná účtovná závierka, ktorá sa vyplní, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa neuzavrú účtovné knihy.

Lehota na zostavenie účtovnej závierky je ustanovená v zákone o účtovníctve najneskôr do 6 mesiacov po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Primárne ide o § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok.

Lehota na podanie daňového priznania sa môže aj predĺžiť (max. do konca júna, prípadne septembra 2025 – ak má FO príjmy zo zdrojov v zahraničí). Je potrebné upozorniť, že účtovná závierka nie je prílohou daňového priznania. Môže sa poslať aj skôr ako daňové priznanie.

Účtovná závierka tvorí jeden celok, pričom obsahuje nasledovné náležitosti:

1. výkaz o príjmoch a výdavkoch

2. výkaz o majetku a záväzkoch

Číselné údaje sa v štruktúrovanej forme vyčísľujú podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Účtovník si musí overiť, či použil správne účtovné výkazy, ktoré sú aktuálne pre konkrétne účtovné obdobie. Tieto formuláre štandardne ponúka účtovný softvér, ale sú dostupné aj na portáli Finančnej správy SR.

Elektronické formuláre – FR SR:

Register UZ

Účtovná závierka sa ukladá do registra, ktorý sa člení na verejnú časť a neverejnú časť.

Neverejnú časť registra tvoria dokumenty len:

1. zahraničných organizačných zložiek právnických osôb,
2. fyzických osôb – podnikateľov, ak sú účtovnou jednotkou.

Verejnú časť registra tvoria dokumenty ostatných účtovných jednotiek. Dokumenty účtovných jednotiek sa neukladajú do registra priamo, ale prostredníctvom elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. V registri sa dá filtrovať aj podľa právnej formy: napr. FO – slobodné povolanie, SHR, živnostník a pod. Ak účtovná jednotka obsahuje účtovnú závierku, ktorej obsah nemôže byť podľa pravidiel zobrazovania RÚZ zverejnený vo verejnej časti, ale nachádza sa v časti neverejnej, táto UZ nebude vo verejnej časti registra aktívna a bude zobrazená nasledovne:

2.1. Princíp vedenia jednoduchého účtovníctva

Jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované, uplatňuje sa tzv. hotovostný princíp – rozdiel medzi príjmami a výdavkami (o nákladoch a výnosoch sa neúčtuje). Túto sústavu účtovania využívajú nielen fyzické osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov – t. j. ak podnikajú alebo ak dosahujú príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale i občianske združenia, cirkvi za určitých okolností – bližšie § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve.

Účtovná jednotka účtuje v týchto účtovných knihách:

1. v peňažnom denníku,
2. v knihe pohľadávok,
3. v knihe záväzkov,
4. v pomocných knihách (napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov, pomocná kniha DPH a pod.). Účtovné prípady sa v nich zaznamenávajú, ak je to nevyhnutné, resp. potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke.

Účtovné knihy sa otvoria ku dňu začatia podnikania alebo vykonávania inej zárobkovej činnosti, ale i k prvému dňu účtovného obdobia.

3. Účtovanie v peňažnom denníku

Finálnymi krokmi účtovníka je po vykonanej inventarizácii uzavretie účtovnej knihy nazvanej „peňažný denník“.

Pri uzatváraní peňažného denníka sa štandardne vykonajú tieto hlavné kroky:

1. zaúčtujú sa uzávierkové účtovné operácie,
2. uvedú sa súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov,
3. vyčísli sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami zahrnovanými do základu dane z príjmov a výdavkami vynaloženými na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie príjmov po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií (§ 8 ods. 4 postupov účtovania v JÚ).

V peňažnom denníku sa účtujú:

1. príjmy a výdavky v hotovosti, vrátane prijatých a vydaných šekov a cenín (peňažné prostriedky v hotovosti),
2. príjmy a výdavky na účtoch v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk vrátane úverov a termínovaných vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti,
3. priebežné položky,
4. uzávierkové účtovné operácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. odpisy, kurzové rozdiely na účtoch v banke, v pokladnici).

Pri účtovaní sa teda zohľadnia pokladničné doklady, bankové výpisy, ale i interné doklady. V peňažnom denníku sa účtuje v eurách.

Samozrejme podnikateľ v peňažnom denníku účtuje aj príjmy a výdavky neovplyvňujúce základ dane, nielen tie, čo sú daňovo účinné. Musí totiž zaznamenávať všetky hospodárske operácie v súlade s § 11 zákona o účtovníctve. Výsledok hospodárenia však tvoria príjmy a výdavky zahrnuté do základu dane podľa daňového zákona.

Ak podnikateľ má k dispozícii účtovný softvér na vedenie jednoduchého účtovníctva, štandardne má možnosť zakliknúť zložku Peňažný denník. Nachádzajú sa tam všetky príjmové a výdavkové doklady, ktorými sa zaznamenáva reálny zinkasovaný príjem, ale i úbytok peňažných prostriedkov (v pokladniciach a na bankových účtoch). Účtujú sa tu údaje aj o tzv. prechodných položkách, pričom často sa používajú aj interné doklady, napr. pri platbe kartou a pod. Pokiaľ podnikateľ nemá softvér na vedenie účtovníctva, pomôže v praxi s vytvorenými tabuľkami napr. v Exceli. Je to však náročnejší proces vhodný pre menšie podnikanie.

Zákon o účtovníctve umožňuje vyhotoviť aj súhrnný účtovný doklad. V § 4 ods. 6 zákona o účtovníctve je uvedené nasledovné: Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len „súhrnné účtovné záznamy“).

Pri účtovaní v peňažnom denníku je nutné dať pozor aj na zaokrúhľovanie hotovostných platieb a taktiež aj na príslušné sadzby DPH, ktoré od roku 2025 prechádzajú rozsiahlou zmenou. V roku 2024 platí 20 %, 10 % a 5 % sadzba dane (bližšie § 27 zákona o DPH). V roku 2025 sú relevantné sadzby DPH vo výške 23 %, 19 % a 5 %.

Upozornenie pre platiteľov DPH (hodnota bločku z e-kasy v roku 2025):

Za zjednodušenú faktúru sa považuje aj doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur, pričom uvedené platí aj na doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok. V roku 2024 platila hranica 1 000 eur a 1 600 eur – bola vyššia. Ak pokladničný doklad z e-kasy bude v roku 2025 vo vyššej sume ako 400 eur, odberateľ si nemôže odpočítať DPH a dodávateľ v podstate takýto zjednodušený doklad na účely DPH ani nemôže vystaviť. Vyššia suma dokladu z e-kasy môže byť len v prípade, ak ide o úhradu riadnej faktúry.

3.1. Účtovanie o priebežných položkách a platba kartou

Priebežné položky sa účtujú pri prevodoch peňažných prostriedkov medzi pokladnicou a účtom v banke, pri prevodoch medzi pokladnicami a pri prevodoch medzi účtami v bankách. Členia sa na príjem a výdavok (§ 4 ods. 3 postupov účtovania). V podvojnom účtovníctve je tomuto princípu podobný účet 261 – Peniaze na ceste.

Priebežné položky sa nachádzajú vo Výkaze o majetku a záväzkoch na riadku č. 13 – v zložke, kde je majetok, a to buď plusovou, alebo mínusovou hodnotou.

Ak je zostatok priebežných položiek ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v peňažnom denníku v časti „príjem“, vykáže sa v tomto riadku znamienko „+“. Ak je zostatok priebežných položiek ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v peňažnom denníku v časti „výdaj“, vykáže sa v tomto riadku znamienko „-“.

Ako príjem sa účtuje priebežná položka pri výdavku peňažných prostriedkov (napr. z pokladnice), pri ktorom nie je účtovný doklad o príjme účtovnej ...