Zamestnávanie fyzických osôb podnikateľom – fyzickou osobou, upravuje Zákonník práce. Pracovnoprávne vzťahy medzi uvedenými osobami vznikajú odo dňa uzavretia pracovného pomeru alebo dohôd uzatvorených mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov alebo dohoda o pracovnej činnosti). Podnikateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, sa stáva zamestnávateľom.
V príspevku si ukážeme na príkladoch z praxe, ako má podnikateľ – zamestnávateľ – postupovať pri účtovaní miezd v roku 2013 v hlavnej účtovnej knihe sústavy jednoduchého účtovníctva, v peňažnom denníku. V jednoduchom účtovníctve sa mzdy účtujú do peňažného denníka, pomocnej evidencie, ktorou je mzdový list alebo iná evidencia podľa zákona o dani z príjmov, a do pomocnej evidencie, ktorou je aj kniha sociálneho fondu (tvorba a čerpanie SF).
Poznámka:
V príspevku sa nebudeme venovať podrobnejšiemu vysvetľovaniu výpočtu mzdy a jej jednotlivých zložiek a účtovaniu v ostatných účtovných knihách JÚ. Základné pojmy, ktoré budeme v texte používať, si ďalej stručne vysvetlíme.
Mzda
Mzda sa vypláca len z príjmu plynúceho z pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu.
Podľa ustanovenia § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce) mzdou je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. V podnikateľskej praxi sa používa aj výraz odmena.
Mzda (odmena) sa vypláca aj za prácu, ktorú vykonáva FO na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti (ďalej len dohody).
Príjmy zo závislej činnosti
Mzda je z hľadiska daňového považovaná za príjmy zo závislej činnosti, t. j. príjmy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP). Za mzdu budeme z hľadiska daňového považovať každý príjem zo závislej činnosti.
Zamestnanec
Zamestnanec je podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce každá FO, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu, ak vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
Za zamestnanca je na daňové účely považovaný každý príjemca (podľa ZDP daňovník) príjmu zo závislej činnosti, ale na účely povinného poistenia je za zamestnanca považovaný v niektorých prípadoch iný subjekt.
Zamestnávateľ
Zamestnávateľom je podľa § 7 Zákonníka práce každá FO alebo PO, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z uvedeného vzťahu. Za zamestnávateľa je na daňové účely považovaný každý platiteľ (daňovník), ktorý vypláca príjem zo závislej činnosti, ale na účely povinného poistného to môže byť aj inak.
Mzda
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu.
Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti jeho pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu (ďalej len SF). Za mzdu sa podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) a obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť a iné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy.
Mzda ako daňový výdavok
Mzda a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnanca (ďalej len mzda) poskytované v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a pracovnoprávnymi predpismi sú podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP daňovými výdavkami. Mzda vyplatená zamestnancovi je výdavkom, ktorý je možné uznať u podnikateľa – zamestnávateľa, za daňový výdavok, lebo spĺňa podmienky pre daňovú uznateľnosť výdavku ustanovené v ZDP:
- výdavok súvisí so zdaniteľným príjmom – podmienka je splnená, lebo zamestnanec vykonáva činnosť, napríklad v procese výroby, rozvozu, prezentácie, predaja tovaru, materiálu alebo služieb, ktorou zabezpečí podnikateľovi – zamestnávateľovi (ďalej len podnikateľ), zdaniteľný príjem. Ak by zamestnanec pracoval napríklad na výstavbe súkromnej chaty podnikateľa alebo jeho rodinného domu, mzda vyplatená za túto prácu by nebola u zamestnávateľa daňovým výdavkom, lebo výdavok nesúvisí so zdaniteľným príjmom;
- výdavok musí byť preukázateľne vynaložený – každý výdavok musí podnikateľ aj skutočne doložiť. Preukázanie výdavku v praxi znamená doloženie dokladu, v prípade miezd to bude doklad o vyplatení mzdy zamestnancovi, napríklad výdavkový pokladničný doklad, ktorý zamestnanec pri prevzatí mzdy podpíše, alebo výpis z bankového účtu, na ktorom je mzda odvedená na účet zamestnanca. Dokladom o úhrade dane zo závislej činnosti daňovému úradu (ďalej len DÚ) je obvykle bankový výpis alebo poštová poukážka. Obdobne to platí aj pre doklad o úhrade odvodov do príslušnej zdravotnej poisťovne (ďalej len ZP) a Sociálnej poisťovne (ďalej len SP);
- výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa – každý daňový výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa v súlade s platnými predpismi. Na to, aby mohol byť výdavok zaúčtovaný v účtovníctve, musí spĺňať náležitosti účtovného dokladu, ktoré definuje § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ);
- pri započítaní výšky daňového výdavku je nutné dodržiavať stanovené limity.
Pojem mzda je výraz stanovený pre ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies