Účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v katastrálnej praxi

JUDr. Lucia Filagová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2008 pôsobila na právnom oddelení Katastrálneho úradu v Nitre, súčasne aj ako zamestnanec rozhodujúci o návrhu na vklad na Správe katastra Nové Zámky a Správe katastra Šaľa a od roku 2011 pôsobí na legislatívno-právnom odbore Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Vo svojej praxi sa zaoberá predovšetkým rozhodovacou činnosťou na úseku katastra nehnuteľností, civilným procesom, správnym súdnictvom a zastupuje Slovenskú republiku v združení ELRA (European Land Registry Association). Zároveň je externým študentom doktorandského štúdia na Katedre správneho a environmentálneho práva Právnickej fakulty UK v Bratislave.

Ad: JUDr. Dušan Serek - „Účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnostiam“, publikované v Bulletin slovenskej advokácie č. 7 – 8/2020, ďalej aj len „komentovaný článok“

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je bežnou súčasťou praxe advokátskych kancelárií, notárskych úradov a v neposlednom rade aj správnych orgánov na úseku katastra. Od prvého pohľadu sa javí, že neexistuje azda nič, čo by bolo na predmetnom inštitúte nejasné a mohlo by v praxi vyvolať aplikačné problémy. Opak je však pravdou, čoho dôkazom je aj tento článok, ktorý sa venuje zamietnutiu návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá bola podaná po troch rokoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Otázkou zásadného významu sa stala lehota troch rokov po zániku manželstva, t. j., či v danej lehote stačí iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva alebo je nevyhnutné aj podať návrh na vklad tejto dohody.

1. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Jedným zo spôsobov zániku manželstva, ktorým zároveň zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,Ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozvod. Po právoplatnom ukončení tohto konania je následne potrebné vykonať vyporiadanie majetkového substrátu, nadobudnutého za trvania manželstva. Občiansky zákonník pripúšťa tri spôsoby vyporiadania, a to: 1.) dohodu oboch manželov,Ustanovenie § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka 2.) rozhodnutie súduUstanovenie § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka alebo 3.) nastúpenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky po márnom uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej 3-ročnej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka

Občiansky zákonník poradím v § 149 vyslovil, že preferuje, aby sa bývalí manželia po zániku manželstva najskôr dohodli na vyporiadaní spoločného majetku. Ak sa manželia nedohodnú, majetkové spoločenstvo je potrebné vyporiadať súdom. Ak sú však bývalí manželia nečinní, treba nejakým spôsobom majetkové vzťahy usporiadať aj bez ich aktívneho pričinenia. Preto zákonodarca stanovil nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva (§ 149 ods. 4), pričom ponechal podiely oboch (bývalých) manželov rovnaké. Z uvedeného preto vyplýva, že správny orgán na úseku katastra nehnuteľností pri rozhodovaní o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliada na skutočnosť, či bol podaný návrh na vklad tejto dohody v lehote troch rokov od zániku manželstva, alebo bol podaný až po tejto lehote. Od tejto lehoty sa odvíja to, či správny orgán rozhoduje o vyporiadaní bezpodielového alebo podielového spoluvlastníctva. Prílohou ...