Podnik živnostníka a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

JUDr. Peter KERECMAN, PhD 
advokát
Košice 

KERECMAN, P.:  Podnik živnostníka a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Justičná revue, 60, 2008, č. 5, s. 728 – 742. 

1. Úvod 

Vznik a rozvoj podnikateľského prostredia priniesol so sebou, mimo iného, aj nárast počtu fyzických osôb podnikajúcich ako živnostníci. Pri zániku manželstva rozvodom takýchto osôb vzniká otázka, akým spôsobom má byť vyporiadaný majetok, vrátane záväzkov, nadobudnutý jedným z manželom ako živnostníkom pri svojom podnikaní. Tieto nepochybne zložité otázky, hoci sú v praxi pomerne frekventované, nie sú jednotne riešené, pričom nemožno vychádzať ani z ustálenej judikatúry, ktorá sa, s ohľadom na faktickú nemožnosť súkromného podnikania v minulosti, doposiaľ týmito problémami bližšie nezaoberala. Rovnako tak ani platná právna úprava osobitne otázky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých jeden je živnostníkom, nerieši; pri vyporiadaní sa i v týchto prípadoch vychádza iba zo „všeobecnej“ úpravy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Občiansky zákonník v súvislosti s podnikaním jedného z manželov v zásade osobitne upravuje iba použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve podnikateľom pri začatí podnikania, a to tak, že na takéto konanie manžela podnikateľa sa vyžaduje súhlas druhého manžela a na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním sa už súhlas nevyžaduje (§ 148a ods. 1 OZ), a možnosť zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých jeden je podnikateľom, za trvania manželstva, súdom (§ 148a ods. 2 OZ). Pritom typickými sú prípady, keď začiatku podnikania jedného z manželov nepredchádzalo zúženie zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ich dohodou podľa § 143a OZ a teda rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov je daný zákonom (§ 143 OZ). 

2. Platná právna úprava 

Podľa § 118 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v platnom zneníZák. č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení zák. č. 58/1969 Zb., zák. č. 131/1982 Zb., zák. č. 131/1982 Zb., zák. č. 94/1988 Zb., zák. č. 188/1988 Zb., zák. č. 87/1990 Zb., zák. č. 105/1990 Zb., zák. č. 116/1990 Zb., zák. č. 87/1991 Zb., zák. č. 509/1991 Zb., zák. č. 264/1992 Zb., zák. č. 278/1993 Z. z., zák. č. 249/1994 Z. z., zák. č. 153/1997 Z. z., zák. č. 211/1997 Z. z., zák. č. 252/1999 Z. z., zák. č. 218/2000 Z. z., zák. č. 261/2001 Z. z., zák. č. 281/2001 Z. z., zák. č. 23/2002 Z. z., zák. č. 34/2002 Z. z., zák. č. 95/2002 Z. z., zák. č. 184/2002 Z. z., zák. č. 215/2002 Z. z., zák. č. 526/2002 Z. z., zák. č. 504/2003 Z. z., zák. č. 515/2003 Z. z., zák. č. 150/2004 Z. z., zák. č. 404/2004 Z. z., zák. č. 635/2004 Z. z., zák. č. 171/2005 Z. z., zák. č. 266/2005 Z. z., zák. č. 336/2005 Z. z., zák. č. 118/2006 Z. z., zák. č. 188/2006 Z. z., zák. č. 84/2007, zák. č. 335/2007 Z. z. (ďalej len „OZ“) „predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty“.  

Podľa § 143 OZ „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka“. 

Ako vyplýva z § 149 ods. 4 OZ, zákonodarca predpokladá, že do bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľné veci, hnuteľné veci a ostatné majetkové práva, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa § 145 ods. 2 OZ zasa platí, že „z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne“. 

Podľa § 148 ods. 1 OZ „zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“. Podľa § 149 ods. 1 „ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150“. Podľa § 150 OZ „pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti“. 

Podľa ...