Trestnoprávne aspekty kolúznej väzby

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV- 19-0050. This work was supported by Slovak Research and Development Agency under the Contract No. APVV- 19-0050

JUDr. Karin Vrtíková PhD. je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, aktuálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty TU v Trnave.

Väzba predstavuje najzávažnejší spôsob zaistenia osoby obvineného, nakoľko rozsah obmedzenia osobnej slobody človeka, ktorý sa pokladá za nevinného do času, pokiaľ sa nepreukáže opak, sa počíta na mesiace, niekedy až na roky. Napriek tomu, že väzba má byť prostriedkom celkom výnimočným, aplikačná prax nie zriedka ukazuje, že tomu tak nie je. Účelom väzby je zaistenie osoby obvineného v prípadoch, kedy reálne existujú určité konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že trestné konanie by mohlo byť správaním alebo konaním obvineného zmarené. A contrario, účelom väzby nie je iba zaistenie obvineného na účely trestného konania, prípadne pre výkon trestu odňatia slobody, ale aj ochrana spoločnosti pred osobami obvinenými z trestnej činnosti. Väzba predstavuje špecifický inštitút trestného práva procesného, ktorým sa obvinený na základe rozhodnutia súdu, v súlade s článkom 8 bod. 5 Listiny základných práv a slobôd, článkom 5 ods. 1 písm. c) Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, článkom 9 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článkom 17 Ústavy Slovenskej republiky a nadväzujúcu zákonnú úpravu v Trestnom poriadku zaisťuje pre trestné konanie a výkon trestu. Obmedzovanie ľudských práv nie je v právnom štáte vylúčené, no toto obmedzovanie by malo predstavovať výnimku, ktorá je predvídateľná, definovaná a kontrolovateľná podľa formálnych a materiálnych predpokladov.

ÚVOD

Väzba v súčasnej právnej úprave Slovenskej republiky predstavuje popri výkone trestu odňatia slobody najzávažnejší zásah do ľudských práv jednotlivca, najmä práva na osobnú slobodu, pričom výkonom väzby dochádza aj k zásahu do práva na súkromie väznenej osoby. Väzbu, ako v súčasnosti exponovaný zaisťovací inštitút, treba chápať ako dočasné pozbavenie osobnej slobody jednotlivca, ku ktorému môže dôjsť po vznesení obvinenia a na základe rozhodnutia súdu, kedy je zároveň dostatočne preukázané, že ponechaním obvineného na slobode by mohlo dôjsť k zmareniu alebo sťaženiu účelu trestného konania, ktorým je dostatočné objasnenie spáchaného skutku, resp. trestného činu a následné potrestanie páchateľa tohto trestného činu.

V súčasnosti je potrebné veľmi dôsledne pristupovať k inštitútu väzby ako takému a treba si uvedomiť niekoľko kľúčových aspektov, ktoré sú s ním neoddeliteľne späté. V prvom rade treba uviesť, že väzba nemá, resp. nemala by mať sankčný charakter a nemá pôsobiť výchovne. O väzbe rovnako platí, že sa ňou nemá vynucovať priznanie alebo výpoveď obvineného. V tomto smere sme ale za posledné roky boli svedkami práve prípadov, kedy výpovede obvinených boli vynucované práve prostredníctvom väzby, a to konkrétne na základe jej najtvrdšieho dôvodu vzatia obvineného do väzby, a síce kolúznej väzby.

Rovnako ako sa vyvíjal právny poriadok počas jednotlivých historických období, aj transformácia trestno-procesného inštitútu väzby do súčasnej podoby trvala viac ako pol storočie. Hlavným cieľom predkladaného vedeckého textu je nestranné zhodnotenie právnej úpravy kolúznej väzby, de lege lata. Na to, aby sme sa dopracovali k primárnemu cieľu je potrebné si hneď na začiatku vymedziť niekoľko čiastkových cieľov. Čiastkovým cieľom vedeckého textu bude tiež zmapovanie, či predmetné, zákonodarcom teoretické vymedzenie kolúznej väzby je dostatočné, a teda či sa v rámci aplikačnej praxe nevyskytujú problémy, ktoré by bolo nutné zákonným spôsobom vyriešiť. Autorka je presvedčená, že takáto dôkladná analýza kolúznej väzby poskytne nielen členom akademickej obce, ale veríme, že aj zástupcom aplikačnej praxe náležité zistenia, ktoré budú prínosom pre právny poriadok našej republiky a vytvoria priestor na ďalšiu diskusiu. Nakoľko je autorka presvedčená, že inštitút väzby sa bytostne dotýka jednej z najkľúčovejších zásad trestného práva, a to prezumpcie neviny, je toho názoru, že je potrebné trvať na konštatovaní, že rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby nie je možné vnímať ako prejudikovaný odsudzujúci rozsudok. Ide o elementárny dôvod, konkrétne zásadu prezumpcie neviny, v zmysle ktorej sa na obvineného hľadí ako na nevinného až do právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, na základe ktorého bude jednotlivec uznaný za vinného zo spáchania trestného činu. V neposlednom rade dopĺňame, že prostredníctvom legislatívnych návrhov de lege ferenda, vnesieme do skúmanej problematiky viac jednoznačnosti a právnej istoty.

1. Kolúzna väzba na území Slovenskej republiky po roku 2006, právny stav de lege lata

Celospoločenský koncept väzby je jednoznačne naplnený skutočnosťou, že väzbou sa nerozumie ...