Tehotná zamestnankyňa

Ochrana tehotných zamestnankýň, matiek či dojčiacich žien patrí medzi imanentnú súčasť Zákonníka práce. Úprava problematiky tehotných žien a matiek začína včlánku 6 Zákonníka práce, ktorý v rámci základných zásad ustanovuje, že „tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení.

Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.“ Zákonník práce ďalej v článku 8 poukazuje na zvýšenú ochranu pracovnoprávnych vzťahov v čase tehotenstva alebo materstva a rodičovstva. Následne úprava pokračuje naprieč celým Zákonníkom práce a týka sa nielen pracovných podmienok, ale aj úpravy pracovného času, zákazu výpovede v ochrannej dobe, materskej a rodičovskej dovolenky a starostlivosti o deti.

Sumár:

• Tehotnou zamestnankyňou sa pre účely Zákonníka práce rozumie zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.
• Zamestnávateľ nesmie od uchádzača o zamestnanie okrem iného požadovať informácie o tehotenstve uchádzačky o zamestnanie.
• Tehotným ženám sa zabezpečujú také pracovné podmienky, aby chránili jej biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa a starostlivosťou o dieťa po pôrode.
• Zamestnávateľ nesmie dať zamestnankyni výpoveď v ochrannej dobe, t. j. keď je tehotná, keď je na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke a taktiež s ňou nemôže okamžite skončiť pracovný pomer.
• Zákaz výpovede tehotnej zamestnankyni sa vzťahuje len na zamestnanie v pracovnom pomere, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy.

Zamestnankyňa, ktorá vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného po­meru, nie je chránená pred výpoveďou v súvislosti s tehotens­t­vom, materst­vom, rodičovstvom, dočasnou prácenes­chopnosťou alebo v iných životných situáciách, kedy zákon zvyčajne priz­náva určitej kategórii jedincov zvýšenú ochranu.

• Tehotné ženy nesmú vykonávať práce, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu.
• Zamestnávateľ je povinný preradiť tehotnú zamestnankyňu na inú prácu, ak vykonáva prácu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie, alebo je táto práca tehotným ženám zakázaná.
• Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa zákona o sociálnom poistení.
• Vyrovnávacia dávka patrí zamestnankyni len počas tehotenstva, a to až do nástupu na materskú dovolenku a následne potom po skončení materskej dovolenky, avšak iba do konca deviateho mesiaca po pôrode.
• Ak nie je možné tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.
• Tehotná žena pracujúca v noci má právo na preradenie na dennú prácu.
• Zamestnávateľ nemôže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou z dôvodov, ktoré súvisia s jej tehotenstvom a musí skončenie písomne odôvodniť, inak je neplatné.
• Tehotnej žene možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ňou.
• Tehotná zamestnankyňa má právo na pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
• Ak požiada tehotná žena o kratší pracovný čas alebo o inú úpravu pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
• Ak tehotná zamestnankyňa nevyčerpala dovolenku pred nástupom na materskú dovolenku, táto dovolenka sa nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku prerušuje a ak si ju nemôže zamestnankyňa vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ jej ju poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovs­kej dovolenky.

Kto sa považuje za tehotnú zamestnankyňu?

Aby sme však mohli hovoriť o tehotnej zamestnankyni, je potrebné vymedziť jej definíciu v zmysle Zákonníka práce.

Tehotnou zamestnankyňou sa pre účely Zákonníka práce rozumie zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 Zákonníka práce). To znamená, že zamestnankyňa bude považovaná za tehotnú podľa Zákonníka práce vtedy, ak sú obe uvedené podmienky splnené súčasne.

Momentom splnenia oboch podmienok sa na tehotnú zamestnankyňu začne vzťa­hovať osobitná právna úprava a zvýšená ochrana. Na druhej strane, ak zamestnankyňa písomne neinformovala svojho zamestnávateľa alebo mu nepredložila lekárske potvrdenie, nie je možné takúto zamestnankyňu považovať na účely Zákonníka práce za tehotnú, a to ani v prípade, že zamestnankyňa túto skutočnosť zamestnávateľovi oznámila ústne alebo že zamestnankyňa vykazuje znaky, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver o tom, že je tehotná.

Musí zamestnankyňa oznámiť svojmu zamestnávateľovi, že je tehotná?