Stravné lístky verzus hotovosť

Povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov predstavuje u každého zamestnávateľa významnú nákladovú položku. Táto povinnosť platí pre každého zamestnávateľa bez ohľadu na právnu formu, ak zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí na svojom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny. Otázku zabezpečenia stravovania a prispievania naň upravuje § 152 ZP. Čo všetko však spojenie „zabezpečiť stravovanie“ pre zamestnávateľa obsahuje a či zabezpečiť stravovanie automaticky znamená aj povinnosť naň finančne prispievať? A ako je to so stravovaním v prípade dohodárov či u zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu? Môže zamestnávateľ namiesto zabezpečenia stravovania poskytnúť zamestnancovi finančnú hotovosť? O tom si prečítate v ďalšej časti tohto článku.

1. Účel zabezpečenia stravovania

Stravovanie zamestnancov predstavuje významnú súčasť starostlivosti zamestnávateľa o svojich zamestnancov. Pri zabezpečovaní stravovania musí byť splnená zákonná podmienka, ktorou je, že stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy, t. j. musí ísť o teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja a stravovanie sa zabezpečuje priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

V roku 2005 Medzinárodná organizácia práce, ktorá patrí pod Organizáciu spojených národov, vydala štúdiu „Jedlo a práca“ (Food and Work). Štúdia konštatuje, že lepšie a kvalitnejšie stravovanie na pracovisku môže zvýšiť národnú produkciu, navyše stravovacie programy pôsobia ako prevencia pred nedostatočným vyživovaním organizmu, chronickými ochoreniami a obezitou. Zároveň predstavujú najjednoduchší a najlacnejší systém, ako znížiť počet dní PN zamestnanca, ako aj počet úrazov na pracovisku.

Ak majú niektorí zamestnanci osobitné nároky na stravu, napríklad vegetariáni, diabetici, zamestnávateľ nemá povinnosť starať sa o ich špeciálne požiadavky. Títo zamestnanci sa môžu stravovať len v rámci zabezpečeného stravovania ostatných zamestnancov. Ak sú náklady na takéto stravovanie vyššie, rozdiel znáša zamestnanec.

Pri posudzovaní skutočnosti, čo sa považuje za vhodný nápoj, je možné konštatovať, že ak podľa receptárov, určených pre stravovanie zamestnancov, patrí k určitému jedlu vhodný nápoj, napr. k šiškám čaj, je tento nápoj automaticky súčasťou jedla a aj súčasťou ceny stravného lístka. Vzhľadom na to, že zákon bližšie neurčuje pojem vhodného nápoja, je možné konštatovať, že v cene stravného lístka môže byť aj iný nealkoholický nápoj podávaný napr. k lacnejšiemu jedlu, ak sa súčet cien vojde do ceny lístka.

2. Oprávnený subjekt na zabezpečenie stravovania

Oprávneným subjektom na zabezpečenie stravovania je zamestnanec v pracovnom pomere, ak odpracoval viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny. Znamená to, že na zabezpečenie stravovania nemá automaticky nárok každý zamestnanec, t. j. nemá naň nárok zamestnanec pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bez ohľadu na dĺžku vykonávanej práce v daný deň a nemá naň nárok ani zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý v daný deň neodpracoval najmenej 4 hodiny, napr. z dôvodu, že pracuje na kratší pracovný čas alebo v daný deň do jeho pracovnej zmeny zasiahli prekážky v práci. Zákon umožňuje fakultatívnu možnosť zabezpečovania stravovania aj pre dané skupiny zamestnancov, avšak až po splnení podmienok ustanovených v § 152 ods. 8 ZP. Aj v prípade pracovných zmien, ktoré trvajú viac ako 11 hodín, je nárok zamestnanca na poskytnutie stravy viazaný výlučne na splnenie podmienky odpracovania viac ako 4 hodín v rámci pracovnej zmeny, avšak v danom prípade je zamestnávateľ oprávnený zamestnancovi zabezpečiť taktiež poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Za výkon práce nadčas zamestnanec nemá právny nárok na poskytnutie stravy, a to ani v prípade, že by išlo o výkon práce nadčas v trvaní ucelenej pracovnej zmeny. Zamestnávateľ mu však môže poskytovať stravu fakultatívne podľa § 152 ods. 8 ZP.

V ...