Spracúvanie osobných údajov po skončení pracovného pomeru

Po skončení pracovného pomeru vyplýva zamestnávateľovi viacero povinností zo zákonnej právnej úpravy. Výnimkou nie sú ani dodatočné požiadavky týkajúce sa spracúvania osobných údajov v zmysle príslušnej legislatívy. V tomto článku sa pozrieme na to, aké konkrétne povinnosti musí zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru splniť a v akých lehotách.

Obsah:

Typické účely spracúvania osobných údajov zamestnancov

Čo robiť po skončení pracovného pomeru

Úvod

Pri pracovnom pomere dochádza k nevyhnutnému spracúvaniu osobných údajov na viaceré účely.

Či už ide o vedenie spisu zamestnanca, spracúvanie údajov na daňové alebo účtovné účely či jeho monitorovanie, viaceré zo získaných informácií sú následne zamestnávateľmi uchovávané a prípadne archivované.

Na tieto aspekty je potrebné myslieť aj pri spracúvaní osobných údajov vo všeobecnosti, pričom tento režim podlieha legislatíve v podobe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, „GDPR“). Osobitne je dôležité spomenúť, že režim archivácie vo verejnom záujme a vedenia registratúr je špecifický, pričom v Slovenskej republike svoju úpravu nachádza v zákone č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov („Zákon o archívoch“).

V tomto článku poukážeme na otázky uchovávania a archivácie osobných údajov zamestnancov po skončení pracovného pomeru. V prvej časti považujeme za nevyhnutné stručne načrtnúť, na aké účely (dôvody) zamestnávatelia typicky spracúvajú osobné údaje svojich zamestnancov.