Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie ako dôvod žaloby na obnovu konania

Mgr. Viliam PONIŠT, PhD. po absolvovaní právnickej fakulty (2011) pôsobil na Krajskom súde v Žiline, najskôr na správnom a následne na civilnom oddelení ako vyšší súdny úradník a neskôr aj ako asistent predsedu občianskoprávneho kolégia. Popri práci na súde absolvoval doktorandské štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave (2014). Od roku 2019 pracuje v Národnej banke Slovenska.

Právna istota je jednou zo základných zásad, na ktorých stojí právny poriadok, a to nielen v rámci civilného sporu, či konania. Právna istota však nie je absolútna zásada, ale je možné ju prelomiť. Na jej prelomenie často slúžia mimoriadne opravné prostriedky a často aj úspešne. Klasicky inštitút, ktorý obnova konania už bezpochyby dostala ešte za čias Občianskeho súdneho poriadku je nový rozmer, a to keď zákonodarca umožnil napadnúť právoplatné rozhodnutie aj vtedy, ak bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Na otázku, ako sa tento inštitút zmenil, či je živý a použiteľný sa pokúsi zodpovedať tento príspevok.

Žalobou na obnovu konania sa strana môže domáhať zvrátenia výsledku konania už skončeného, t. j. napadnúť je možné iba taký rozsudok, ktorý je právoplatný. Vzhľadom na to, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, skutočnosť, že je možné napadnúť iba právoplatné rozhodnutieŽalobou na obnovu konania je možné okrem právoplatného rozsudku napadnúť aj právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier (§ 398 CSP). nie je nijako výnimočná. Napriek tomu je dôležité ju na účel tohto článku zdôrazniť.

Takisto je potrebné zdôrazniť, že žalobu na obnovu konania nie je možné využiť pri hocijakom rozhodnutí najvyšších súdnych autorít. V zásade jej použitie je možné iba pri rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej iba „ESĽP“) a rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (ďalej iba SD EÚ), keďže takto to predpokladá aj zákon č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Barány uvádza, že „predpokladom i dôvodom postavenia obnovy konania na pre ňu netradičné miesto na rozmedzí rôznych právnych systémov je samotný právny pluralizmus, konkrétne jeho európska podoba pluralizmus ústavný.“BARÁNY, E. Obnova konania v podmienkach európskeho ústavného pluralizmu. In: MAJERČÁK, T. (ed.): Ústavné dni - Implementácia rozhodnutí medzinárodných súdnych orgánov vnútroštátnymi súdmi a inými orgánmi verejnej moci - V. ústavné dni. Košice UPJŠ 2016. s. 109; Teda už samotnú možnosť obnoviť konanie po rozhodnutí medzinárodného súdneho orgánu považuje za určitú odlišnosť oproti pôvodnej koncepcii inštitútu obnovy konania.

Obnova konania a rozhodnutia nadnárodných orgánov

Zatiaľ, čo v prípade ESĽP je celkom jednoducho možné si predstaviť, že prichádza do úvahy aj obnova v konaní, a to vtedy, ak tento súd rozhodne o porušení práv alebo slobôd strany, pretože ESĽP rozhoduje až v momente, keď je rozhodnutie v SR právoplatné. Rozhoduje teda až v prípade, ak zlyhajú všetky vnútroštátne opravné prostriedky, či prostriedky nápravy, t. j. v ...