Z obsahu:
Prevod podniku zamestnávateľa v kontexte prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu
Zmena subjektu na strane zamestnávateľa
Zachovanie identity prevádzaného podniku
Účinky prevodu
Právny základ prevodu podniku zamestnávateľa
Prípady prevodu podniku zamestnávateľa
Prevod podniku zamestnávateľa v kontexte obchodnoprávnej úpravy
Prípady nespadajúce pod prevod podniku zamestnávateľa
Povinnosti zamestnávateľa pri prevode podniku
Právne postavenie zamestnanca po prevode
Skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom vo vzťahu k prevodu podniku zamestnávateľa
Časť 1 – Prevod podniku zamestnávateľa
V sérii článkov venovaných problematike reštrukturalizácii spoločností s prihliadnutím na pracovné podmienky zamestnancov analyzujeme pracovnoprávne aspekty v prípade rôznych typov vnútornej a vonkajšej reorganizácie zamestnávateľa, predovšetkým s ohľadom na fundamentálne práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu. Niektoré typy reorganizácie zamestnávateľa rezultujú do podstatnej zmeny v právnom postavení zamestnanca a zamestnávateľa a ich dôsledkom je dokonca zmena v subjektoch existujúcich pracovnoprávnych vzťahov vyplývajúca z prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z jedného zamestnávateľa na iného zamestnávateľa. Súčasné ekonomické trendy so sebou prinášajú zmeny v štruktúre podnikov v dôsledku prevodov podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov na iných zamestnávateľov. V tomto článku sa venujeme v praxi nanajvýš aktuálnej problematike reštrukturalizačných procesov u zamestnávateľa v prípade prevodu podniku zamestnávateľa.
Úvod do problematiky prevodu podniku zamestnávateľa
Právnu úpravu prevodu podniku zamestnávateľa v slovenskom právnom poriadku nachádzame v ustanoveniach zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“).
Avšak analyzovať na účely prevodu podniku zamestnávateľa len úpravu Zákonníka práce zďaleka nestačí. Právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce totiž v podstatnom rozsahu vychádza z práva Európskej únie. Ide tu nielen o príslušnú európsku legislatívu, ale úprava prevodu podniku zamestnávateľa sa v podstatnom rozsahu opiera predovšetkým o bohatú rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ, vo svetle ktorej je potrebné právnu úpravu prevodu podniku zamestnávateľa vykladať (a to tak pokiaľ ide o európsku, ako aj vnútroštátnu legislatívu).
Právna úprava prevodu podniku zamestnávateľa obsiahnutá v Zákonníku práce vychádza predovšetkým zo Smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (ďalej ako „Smernica“).
Poznámka:
Na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Smernica predstavuje jeden zo základných prameňov práva EÚ. Jedná sa o normatívny právny akt vydaný orgánmi Európskej únie špecifickým legislatívnym postupom v súlade so zakladajúcimi zmluvami EÚ. V súlade s čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica spravidla nie je priamo uplatniteľná v krajinách EÚ, vyžaduje sa najskôr jej implementácia do právneho poriadku príslušného členského štátu (napr. prebratím/zohľadnením jej úpravy v zákone daného členského štátu), až potom následne je uplatniteľná v danom členskom štáte EÚ. Aj v takom prípade je však potrebné príslušnú vnútroštátnu právnu úpravu vykladať vo svetle transponovanej smernice, t. j. výklad akéhokoľvek vnútroštátneho ustanovenia právneho predpisu nemá odporovať účelu a zmyslu zamýšľanému prijatou smernicou. Aj po transpozícii príslušnej smernice tak smernica zostáva dôležitým prameňom práva a interpretačným nástrojom pri posúdení právnych otázok spadajúcich do vecnej pôsobnosti smernice, pričom prijatá vnútroštátna právna úprava nesmie odporovať obsahu a účelu noriem zakotvených v smernici ani ich uplatniteľnosť inak (aplikačne) obmedzovať či znemožňovať.
Pojem „prevod podniku zamestnávateľa“ (príp. jeho časti) je primárne právnym pojmom práva EÚ. Jeho obsah (resp. vecný rozsah) vyplýva predovšetkým zo Smernice a z nadväzujúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) Smernice sa táto Smernica vzťahuje na každý prevod podnikov, závodov alebo časť podniku alebo závodu na iného zamestnávateľa v dôsledku právneho prevodu alebo zlúčenia. V súlade s čl. 1 ods. 1 písm. b) Smernice je potom prevod podľa písmena a), ak ide o prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková. Smernica sa má uplatniť tak pre verejné, ako aj súkromné podniky zaoberajúce sa hospodárskou činnosťou bez ohľadu na to, či fungujú so ziskom alebo nie.
Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa prevodu v dôsledku „právneho prevodu“, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že rozsah článku 1 ods. 1 Smernice sa nemôže posúdiť len na základe gramatického výkladu. Z dôvodu rozdielov medzi jednotlivými jazykovými verziami znenia Smernice, ako aj rozdielneho obsahu pojmu „právny prevod“ medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami Súdny dvor vyložil tento pojem dostatočne pružne, aby zodpovedal cieľu Smernice, ktorým je ochrana zamestnancov v prípade prevodu ich podniku.
Úprava prevodu podniku zamestnávateľa podľa Smernice je reflektovaná v § 28 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa, alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa. Podľa § 28 ods. 2 Zákonníka práce prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.
Prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom prestáva byť ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies