Sociálny fond

Sociálny fond je nástroj sociálnej politiky, na ktorom zamestnávateľ akumuluje zdroje, ktoré následne s cieľom realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov rozdeľuje primárne medzi svojich zamestnancov. Z prostriedkov fondu je výnimočne možné poskytovať príspevky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu je možné použiť aj na účely úhrady niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, avšak použitie prostriedkov fondu na tento účel je možné dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom pomere, je povinný tvoriť sociálny fond.

Tvorbu a následne použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Z daňového hľadiska sú príjmy zo sociálneho fondu príjmami, ktoré sú rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti.

Zamestnávateľ dohodne s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví vo vnútornom predpise tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom.

1. Zamestnávateľ na účely zákona o sociálnom fonde

Zamestnávateľom na účely zákona o sociálnom fonde je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, hoci aj na kratší pracovný úväzok. Z daného vyplýva, že na účely zákona o sociálnom fonde sa za zamestnávateľa nepovažuje osoba, ktorá zamestnáva iba osoby vykonávajúce práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rovnako sa sociálny fond nevzťahuje na spoločníkov s. r. o., členov družstiev, členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb a ďalšie osoby bez uzatvoreného pracovného pomeru.

Na druhej strane niektoré osobitné zákony nepriamo rozšírili pôsobnosť zákona o sociálnom fonde. Napr. podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest sa starosta obce, resp. primátor mesta počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere a obec vo vzťahu k starostovi na uvádzané účely podľa odseku 4 vystupuje ako zamestnávateľ. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poslancovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu, patrí plat od obce.

Dotyčný poslanec sa považuje na účely tvorby a použitia sociálneho fondu, dovolenky a cestovných náhrad za zamestnanca v pracovnom pomere a obec sa považuje za zamestnávateľa.

Tieto osobitné zákony ukladajú povinnosť tvoriť sociálny fond aj z platov uvádzaných volených funkcionárov samospráv a týmto osobám je možné poskytovať plnenia zo sociálneho fondu, akoby boli zamestnanci.

2. Základ na určenie prídelu do fondu

Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Obdobne v prípade ročného podielu je základom súhrn hrubých miezd/platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok. To znamená, že plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. cestovné náhrady, odstupné a pod.).

3. Tvorba sociálneho fondu

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok presne ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Tvorbu delíme na povinnú a nepovinnú. Fond sa tvorí ako úhrn:

1. povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo základu (zo súhrnu hrubých miezd/platov).
   Vo výške 0,6 % zo základu sa tvorí:
• u zamestnávateľov, ktorých činnosť nie je zameraná na dosiahnutie zisku ...