Princíp nezávislého vzťahu – základná abeceda (II. časť)

Odborný článok tematicky a obsahovo nadväzuje na jeho prvú časť: Princíp nezávislého vzťahu – základná abeceda I.

Úvod

Uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu vytvára jadro súčasného režimu transferového oceňovania na úrovni OECD a tiež v kontexte slovenského zákona o dani z príjmov. Porozumenie jeho zákonitostiam je preto nevyhnutné pre správne vyčíslenie základu dane s ohľadom na transakcie tuzemských a zahraničných závislých osôb. Osobitne dôležité je poznanie tohto princípu tiež z dôvodu, že vo viacerých oblastiach, kde Smernica OECD o transferovom oceňovaní (ďalej ako „Smernica OECD“)¹⁾ pripúšťa určité riešenie ocenenia transakcie, robí tak s výhradou dodržania princípu nezávislého vzťahu – to sa týka tak uplatňovania napr. nepomenovanej metódy transferového oceňovania, ako aj posudzovania komplexných prípadov transferového oceňovania v oblasti služieb, nehmotného majetku, finančných transakcií a pod.

Obsah:

Základná abeceda uplatňovania princípu nezávislého vzťahu

E. Oceňovanie používané na colné účely

F. Úspory a ďalšie atribúty súvisiace s lokálnym trhom

1. Lokálne úspory

2. Ďalšie atribúty súvisiace s lokálnym trhom

G. Pracovná sila

H. Skupinové synergie

Funkcie a riziká – základné kroky na analýzu rizík v obchodných vzťahoch

Zhrnutie

Základná abeceda uplatňovania princípu nezávislého vzťahu

Princíp nezávislého vzťahu spočíva v uplatňovaní súhrnu pravidiel a usmernení formulovaných v Smernici OECD, ktoré ho robia špecifickým oproti iným potenciálnym prístupom k oceňovaniu transakcií medzi závislými osobami a ktoré vytvárajú jeho identitu ako základné piliera transferového oceňovania. Tieto základné pravidlá môžeme označiť aj ako konštitutívne prvky princípu nezávislého vzťahu – ak by sme totiž tieto pravidlá pozmenili, dospeli by sme k diametrálne odlišným výsledkom pri posúdení cien a podmienok v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami.

Tieto pravidlá (alebo okruhy usmernení) formulujeme v tomto texte ako tzv. základnú abecedu uplatňovania princípu nezávislého vzťahu. Vychádzame pri tom z ustanovení časti D. kapitoly I. Smernice OECD o transferovom oceňovaní, ktoré adaptujeme do reálií slovenského právneho režimu transferového oceňovania.

V rámci diskurzu o základnej abecede uplatňovania princípu nezávislého vzťahu môžeme v kontexte I. kapitoly Smernice OECD hovoriť o nasledujúcich oblastiach, pričom na stránkach tohto príspevku pokračujeme v začatej téme a venujeme sa tým, ktoré sú nižšie označené tučným písmom:

1. určenie obchodných a finančných vzťahov rozhodných z pohľadu transferového oceňovania,
2. zohľadnenie konkrétnej transakcie na účely transferového oceňovania,
3. posudzovanie strát,
4. vplyv štátnych opatrení (vládnych zásahov) na uplatnenie princípu nezávislého vzťahu,
5. použitie colného oceňovania,
6. úspory a ďalšie atribúty súvisiace s lokálnym trhom,
7. osobitosti spojené s pracovnou silou,
8. skupinové synergie a ich vplyv na uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu.