Prezumpcia neviny a ochrana osobnosti

Mgr. Tomáš Čentík
advokát
v domácich odborných časopisoch publikoval viacero článkov a je spoluautorom Komentára k Civilnému sporovému poriadku (C. H. Beck, 2016), Komentára k Správnemu súdnemu poriadku (C. H. Beck, 2018), Komentára k Civilnému mimosporovému poriadku (C. H. Beck, 2017) a Komentára k zákonu o nájme a podnájme nebytových priestorov (Ulpianus, 2014)
pôsobí ako externý poradca Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodca Rozhodcovského súdu Slovenskej živnostenskej komory zriadeného pri Slovenskej živnostenskej komore

Bežnou súčasťou obsahu zverejňovaného v hromadných informačných prostriedkoch (televízia, printové a elektronické noviny, blogy, sociálne siete) sú informácie týkajúce sa podozrenia z protiprávneho konania (najčastejšie zo spáchania trestného činu), resp. informácie ohľadom obvinenia, príp. obžalovania určitej osoby z trestného činu. V súčasnosti možno tento jav označiť za bulvarizáciu trestného konania. Nie vždy je spôsob podania týchto informácií v spravodajstve súladný s princípom prezumpcie neviny. V tejto súvislosti by mal byť prístup médií zvlášť citlivý a zdržanlivý, pokiaľ ide o formulovanie a spôsob sprostredkovania tohto druhu informácií verejnosti. Článok sa zaoberá následkami nerešpektovania prezumpcie neviny v kontexte zásahu do osobnostných práv najmä z pohľadu, či možno informovať o trestnom stíhaní určitej osoby, akým spôsobom a aké sú limity pri identifikácii tejto osoby.

Sloboda prejavu a informovanie verejnosti o prebiehajúcom trestnom stíhaní

Na prvom mieste je potrebné zaoberať sa otázkou, či možno verejne informovať o trestnom stíhaní týkajúcom sa určitej osoby. Sloboda prejavu obsahuje právo každého vyjadrovať sa k verejným veciam („public interest“) a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným pritom nepochybne patrí činnosť orgánov verejnej moci, príp. činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Iba tieto činnosti môžu byť verejne posudzované, pričom kritika zasahujúca do súkromnej sféry nepožíva takúto právnu ochranu.Porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 326/09 zo 4. marca 2010; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. júla 2011; nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 453/03, z 11. novembra 2005; nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 385/2012 z 21. 01. 2014.

Verejný záujem v tejto súvislosti vyplýva zo samotnej podstaty a povahy trestných činov ako spoločensky najviac nebezpečných a odsúdeniahodných deliktov, ktoré sú regulované normami verejného (trestného) práva a na ktorých postihovaní má záujem štát (spoločnosť ako taká). Tieto závažné protispoločenské správania presahujú rámec súkromnoprávnych prostriedkov ochrany práva, na základe čoho ich vyšetrovanie a postihovanie páchateľov možno zaradiť pod kategóriu veci verejné. Občania majú právo vedieť, aká trestná činnosť sa okolo nich pácha a ako v tomto smere postupujú orgány činné v trestnom konaní a súd. Z tohto dôvodu je legitímne, aby tieto záležitosti boli reflektované aj laickou verejnosťou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Domnievame sa, že sa možno zhodnúť na závere, že existuje legitímny verejný záujem na informovaní o trestnej činnosti na rozdiel od súkromnoprávnych otázok – pod verejný záujem určite nebude spadať informácia o uzavretí darovacej zmluvy medzi dvoma súkromnými osobami, ak tým nedochádza k porušovaniu noriem verejného práva.

Táto premisa je premietnutá a podporená aj v § 6 Trestného poriadku, ktorý upravuje poskytovanie informácií o trestnom konaní verejnosti zo strany samotných orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Preto možno uzavrieť, že verejné informovanie o trestnom stíhaní je súčasťou výkonu slobody prejavu a zároveň ho možno zahrnúť pod právo na informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len „ústava). Jednou zo základných podmienok normovaných § 6 Trestného poriadku je povinnosť dbať na zásadu prezumpcie neviny.