Preventívne lekárske prehliadky vo firemnej praxi

Od začiatku činnosti našej pracovnej zdravotnej služby Pro Benefit sa v praxi stretávame s rôznymi nedostatkami pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu u väčšiny všeobecných lekárov, najmä u tých, ktorí posudzujú prácu zaradenú do 2. kategórie práce. Často však ide aj o zlé zaradenie faktorov práce a pracovného prostredia do jednotlivých kategórií prác. To nastáva predovšetkým v tom prípade, keď zaradenie do kategórií prác vykonávajú samotní bezpečnostní technici alebo často aj pracovné zdravotné služby, ktoré nie sú dostatočne odborne zdatné, prípadne „spolupracujú“ so zamestnávateľom.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu všeobecným lekárom v tom lepšom prípade zodpovedá náplni preventívnej lekárskej prehliadky, ktorá je bezplatná v intervale 1x za 2 roky. V tom horšom prípade je to len rozhovor medzi zmluvným lekárom a zamestnancom. Ani v jednom, ani v druhom prípade často nedochádza ku skutočne kvalitnému posúdeniu schopnosti zamestnanca na výkon danej práce (najmä pokiaľ ide o posúdenie podporno-pohybového systému). Posúdenie podporno-pohybového systému považujeme za dôležitú časť vyšetrenia, keďže sa profesionálne ochorenia postihujúce podporno-pohybový systém a nervový systém zamestnancov vystavených pri práci dlhodobému nadmernému a jednostrannému zaťaženiu v posledných rokoch umiestňuje na prvých priečkach najčastejšie hlásených chorôb z povolania.

Najčastejšie chyby pri vyšetrení:

Vo väčšine prípadov lekár nie je oboznámený s parametrami toho konkrétneho pracovného prostredia a reálnou záťažou podporno-pohybového systému a bez týchto údajov nie je možné kvalitne posúdiť zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na konkrétnu prácu.

Medzi ďalšie nedostatky patrí:

• spôsob vyšetrenia ako u chorého pacienta, dôraz sa kladie na internistické vyšetrenie,
• vyšetrovanie nie je zamerané na faktory práce a pracovného prostredia,
• absencia alebo povrchné vyšetrovanie príznakov na syndróm karpálneho tunela, entezopatie a celkovo funkčnosť podporno-pohybového aparátu.

Za ďalší nedostatok považujeme aj nezisťovanie pracovnej anamnézy a tiež faktorov práce a pracovného prostredia, prípadne nárokov práce (najmä v súvislosti s posudzovaním podporno-pohybového systému), ako je:

• dlhodobosť, nadmernosť, jednostrannosť, držanie štipky, pôsobenie vibrácií,
• mravčenie alebo tŕpnutie prstov alebo ruky, najmä palca, ukazováka, prostredníka alebo aj časti prstenníka,
• bolesť vyžarujúca do dlane či prstov, zvlášť po vynaložení väčšej sily alebo vyššej frekvencie opakovania pohybov pri práci,
• bolesť cez noc, ktorá môže spôsobiť budenie,
• pocit slabosti v rukách a problém udržať aj menšie predmety (najmä ráno po prebudení),
• pocit straty citlivosti v niektorých prstoch rúk,
• edém alebo svalová hypotrofia v postihnutej oblasti,
• možnosť lokalizácie negatívnych pocitov aj do malíčka,
• nepoužívanie testov na vyšetrenie karpálneho tunela (napr. Tinnelov test),
• nevyšetrovanie Epikondylitídy humeru (radiálne – „tenisový lakeť“, ulnárne – „golfový lakeť“).

Iné možné nedostatky:

• v niektorých prípadoch zamestnávateľ vystavuje zamestnancom rôzne typy tlačív lekárskych posudkov, ktoré nerešpektujú ustanovenia zákona NR SR č. 355/2007 Z. z.,
• v lekárskom posudku sú uvedené všetky existujúce faktory práce a pracovného prostredia a osobitné predpisy – odporúčame uviesť do lekárskeho posudku len tie faktory práce a osobitné predpisy, ktoré je potrebné posúdiť u daného zamestnávateľa,
• v tlačive lekárskeho posudku chýba upozornenie pre ...