Právne následky zániku štatútu žiaka a študenta

Májové a júnové dni sú okrem blížiaceho sa leta aj obdobím dôležitých životných skúšok mnohých študentov. Vysokoškoláci obhajujú svoje záverečné práce, skladajú štátne skúšky. Stredoškolákov by v posledných ročníkoch mali čakať maturity, no v dôsledku pandémie sa v tento aj v predchádzajúci rok museli mnohí uspokojiť aj bez tejto skúšky dospelosti. Či už študent úspešne zloží absolventskú skúšku, alebo k vyhodnoteniu jeho študijného úsilia dôjde na základe spriemerovania známok podľa pravidiel stanovených Ministerstvom školstva SR, daným momentom dochádza k riadnemu ukončeniu štúdia. Ako táto skutočnosť ovplyvňuje pracovnoprávne vzťahy založené medzi zamestnávateľom a zamestnancom so štatútom študenta, si priblížime v tomto článku.

Obsah:

Pojem „študent“ a pojem „žiak“ v právnych predpisoch

Žiak strednej odbornej školy, resp. učilišťa ako subjekt pracovnoprávnych vzťahov

Študent ako subjekt pracovnoprávnych vzťahov

Štatút žiaka strednej školy/študenta dennej formy vysokej školy podľa poslednej novely Zákonníka práce účinnej od 1. 3. 2021

Zánik štatútu žiaka/študenta

Pojem „študent“ a pojem „žiak“ v právnych predpisoch

Slovo „študent“ pochádza z latinčiny a je odvodené od slovesa „studere“, ktoré v preklade znamená „horlivo sa (niečomu) venovať“, „vedecky sa činiť“ alebo skrátka „študovať“. Hoci v praxi sa pojem študent používa aj na označenie žiakov študujúcich na strednej škole, právne predpisy priznávajú štatút študenta len vysokoškolákom. Frekventanti stredných škôl sú označovaní ako žiaci.

Aj Zákonník práce diferencuje medzi pojmami žiak strednej školy (§ 53 ZP) a študent vysokoškolského štúdia (§ 227 ZP). Hoci samotný Zákonník práce neobsahuje právnu definíciu týchto pojmov, odkazuje na osobitné zákony, kde sa obsahové vymedzenia daných pojmov nachádzajú: v prípade žiakov stredných škôl ide o zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní ...