Postmortálna ochrana osobnosti podľa Občianskeho zákonníka a úvahy de lege ferenda

Mgr. Laura Fotopulosová
čerstvá absolventka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Postmortálna ochrana osobnosti je témou, ktorej sa v slovenskej občianskoprávnej úprave venuje len jediné a veľmi stručné ustanovenie, čo často vedie k spornosti a ľubovôli rozhodovania súdov pri jeho aplikácií. Na prvý pohľad sa môže javiť postmortálna ochrana fyzickej osoby ako inštitút, ktorý nemá veľké opodstatnenie, pretože smrťou fyzickej osoby jej subjektívne práva zanikajú. Význam tohto inštitútu však spočíva v zaistení piety a úcty k zomretej fyzickej osobe, ktorá bola dotknutá neoprávneným zásahom do jej osobnosti a tým došlo k zneváženiu jej pamiatky.

Príspevok možno rozdeliť na dve časti - najprv poukážeme na potrebu rozšírenia okruhu oprávnených osôb a následne máme za cieľ upriamiť pozornosť na nejednotnosť názorov súdov ohľadne nárokov, ktoré osobám oprávneným v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka prislúchajú, konkrétne na spornosť ohľadne práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Oprávnené osoby podľa § 15 Občianskeho zákonníka

Ustanovenie § 15 Občianskeho zákonníka znie: „Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.“ Predmetné ustanovenie umožňuje odlišným osobám ako tým, do ktorých práv bolo zasiahnuté, uplatniť na súde právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktorá zomrela. Vo svojej podstate ide o osobitný druh hmotnoprávneho nástupníctva, ktorého predpokladom je, že osoba, do ktorej práv bolo zasiahnuté, už nie je nažive.Krajčo, J.: Občiansky zákonník pre prax (komentár). Bratislava: EUROUNION, 2015, s. 286.

Občiansky zákonník priznáva osobám uvedeným v tomto ustanovení právo domáhať sa ochrany osobnosti zomretej fyzickej osoby a taktiež určuje aj ich poradie. Aj toto právo treba pokladať za právo osobné, ktoré patrí len subjektom taxatívne vymedzeným v § 15 Občianskeho zákonníka. Právo na uplatnenie ...