Pohľadávky a ich vymáhanie

Úvod

Definícia pohľadávky

V Krátkom slovníku slovenského jazyka nájdeme jednoduchú definíciu slova pohľadávka ako „právny nárok“.

Na stránke „Wikipédia.sk“ sa dočítame, že pohľadávka je „právo osoby (alebo osôb), tzv. veriteľa, požadovať od inej osoby (alebo osôb), tzv. dlžníka, určité konanie či nekonanie, tzv. plnenie, v rámci záväzkového právneho vzťahu.“

Pohľadávku teda vieme jednoducho popísať ako právny nárok, kde:

• na jednej strane vystupuje osoba (osoby), ktoré nazývame veriteľ či veriteľská strana,
• na strane druhej vystupuje osoba (osoby) ako dlžník či dlžnícka strana,
• konanie či nekonanie nazývame plnenie a
• záväzkový právny vzťah nazývame aj záväzkový vzťah, záväzok v širšom zmysle, obligácia v širšom zmysle či obligačný (právny) vzťah.

V rámci záväzkového právneho vzťahu súkromného práva je pohľadávka právom jednej osoby alebo viacerých osôb požadovať od inej osoby alebo iných osôb určité konanie (buď danie, alebo konanie) alebo nekonanie (buď zdržanie sa, alebo strpenie niečoho).

Pohľadávka teda je:

• právo veriteľa požadovať plnenie alebo
• právo veriteľa na plnenie od dlžníka,
• právo (oprávnenie) jedného účastníka záväzkového právneho vzťahu požadovať určité konanie či nekonanie od druhého účastníka záväzkového právneho vzťahu.

Pohľadávkou je „to, čo je niekto niekomu povinný vyrovnať.“

Veriteľom a dlžníkom môžu byť fyzické alebo právnické osoby. Predmetom pohľadávky môže byť akékoľvek plnenie, teda plnenie peňažné alebo vecné, či plnenie spojené s majetkovým záujmom (majetkovou hodnotou) alebo nemajetkovým záujmom.

Plnenie ako už bolo spomenuté, môže spočívať hoci aj len v nekonaní, čiže v opomenutí (zdržaní sa) alebo v trpení niečoho. Opakom pohľadávky je tzv. záväzok dlžníka v užšom zmysle, nazývaný aj dlh.

Predmetom záväzkového vzťahu je teda plnenie, ktoré si musia jeho účastníci poskytnúť. Náležitosťami každého plnenia je:

a) určitosť plnenia,

b) dovolenosť plnenia,

c) možnosť plnenia,

d) spôsob plnenia.

a) Určitosť plnenia

Plnenie musí byť vymedzené čo do obsahu (jednotlivo alebo druhovo), čo do akosti, čo do množstva, čo do subjektov, spôsobu, času a miesta. Požiadavka určitosti plnenia vyplýva z ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon musí byť určitý, inak je absolútne neplatný. Plnenie je určité aj vtedy, ak sa účastníci záväzkového právneho pomeru dohodnú iba na údajoch, pomocou ktorých sa dodatočne môže vykonať následné presné vymedzenie plnenia. Neurčitosť plnenia bude možné v niektorých prípadoch napraviť použitím subsidiárnych ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä vykladacích pravidiel. Napríklad podľa ustanovenia § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré odstraňuje nedostatok určitosti plnenia, pokiaľ ide o miesto plnenia, ustanovením, že ak miesto splnenia nie je určené dohodou, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

b) Požiadavka dovolenosti

Na to, aby plnenie spĺňalo požiadavku dovolenosti, nesmie byť v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, to znamená, že plnenie nesmie byť v rozpore so zákonom, plnenie nesmie zákon obchádzať, či nesmie byť v rozpore so zásadou dobrých mravov. Nedovolené plnenie je zakázané a porušenie tohto zákazu môže mať za následok neplatnosť právneho úkonu.

c) Možnosť plnenia

Nikto sa nemôže platne zaviazať na nemožné plnenie. Podľa Občianskeho zákonníka, platí že ak je plnenie nemožné už v čase vzniku záväzku, hovoríme o počiatočnej nemožnosti plnenia, ktorá spôsobuje neplatnosť takého právneho pomeru. Ak sa plnenie stalo nemožným dodatočne, má nemožnosť plnenia za následok zánik záväzku.

d) Spôsob plnenia

Akým má dlžník splniť záväzok, môže byť rôzny. Z tohto hľadiska rozoznávame:

• jednorazové plnenie,
• čiastočné plnenie,
• periodické plnenie,
• trvajúce plnenie.

(Občiansky zákonník, komentovaná časť predpisu JUDr. Imrich Fekete, CSc.)

Pohľadávky vieme klasifikovať nasledovne:

a) Podľa spôsobu vzniku:

• Zmluvné pohľadávky, ktoré sú spojené so zmluvným vzťahom (vzťah predávajúceho a kupujúceho).
• Ostatné pohľadávky, ktoré sú spojené s inou právnou skutočnosťou súkromného práva alebo dané verejnoprávnym predpisom (napríklad pohľadávky štátu, pohľadávky na náhradu škody).

(VAIGERT, Dalibor., 2005. Pohledávky: právní příručka věřitele. Vyd. 1. Brno: Computer Press. ISBN 80-251-0881-3.)

b) Podľa spôsobu plnenia pohľadávky:

• s finančným plnením,
• s naturálnym plnením,
• plnením službami/činnosťou (prípadne zdržaním sa).

(VAIGERT, Dalibor., 2005. Pohledávky: právní příručka věřitele. Vyd. 1. Brno: Computer Press. ISBN 80-251-0881-3.)

I.
Čo sa rozumie pohľadávkou v právnom zmysle?

A. Právny titul pohľadávky

• Záväzkový právny vzťah podľa Občianskeho zákonníka

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Občiansky zákonník ustanovuje, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Zároveň podľa Občianskeho zákonníka platí, že záväzky vznikajú najmä zo zmlúv výslovne upravených podľa Občianskeho zákonníka, avšak môžu však vznikať aj z iných zmlúv v Občianskom zákonníku neupravených a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v Občianskom zákonníku neupravených je potrebné použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa Občianskeho zákonníka môže pohľadávka vzniknúť „z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Pohľadávka môže vzniknúť aj z verejnoprávneho predpisu.“

Najčastejšie pohľadávky vznikajú na základe zmluvy. V praxi ide predovšetkým o zmluvy medzi dvoma podnikateľmi, kde na jednej strane vystupuje kupujúci a na strane druhej predávajúci. Často sa však zmluvy uzatvárajú aj medzi viacerými účastníkmi. Vznik pohľadávky môže byť spojený napríklad s prechodom vlastníckych práv alebo v súvislosti s prevodom práv a povinností z dodaného tovaru (poskytnutých služieb) odberateľovi.

• Záväzkový právny vzťah (obchodné záväzkové vzťahy) podľa Obchodného zákonníka

Pojem obchodno-záväzkový vzťah nie je v Obchodnom zákonníku definovaný. Všeobecná úprava záväzkov je obsiahnutá v ustanovení § 488 Občianskeho zákonníka a definuje pojem záväzkový vzťah ako „vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok“.

Obchodný zákonník v ustanovení § 261 a nasledovne upravuje, kedy sa záväzkové vzťahy riadia podľa Obchodného zákonníka. V prvom rade, medzi obchodné záväzkové vzťahy sa riadia vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Vyplýva teda, že musí ísť o podnikateľov, a to na oboch stranách a súčasne právna úprava vyžaduje súvis s ich podnikateľskou činnosťou. Hovoríme preto o relatívnych obchodných záväzkoch. (Obchodný zákonník, komentovaná časť predpisu JUDr. Zuzana Bartová, JUDr. Katarína Škultétyová)

V ďalších odsekoch ustanovenia § 261 Obchodný zákonník definuje, ktoré ďalšie záväzkové vzťahy a aké subjekty sa riadia Obchodným zákonníkom. Odsek 6 ustanovenia § 261 zakladá tzv. absolútne obchodné záväzky patriace do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Výpočet záväzkov je taxatívny (úplný).

Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka je kogentné, teda je to prikazujúce ustanovenie, od ktorého sa nemožno odchýliť. Toto ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka definuje kritériá, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pokiaľ záväzkový vzťah nespadá pod tieto kritériá, vzťahuje sa naň úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

Obchodný zákonník však aj umožňuje, že strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 Obchodného zákonníka, sa môže ním spravovať, a to na základe písomnej dohody.

B. Vymáhateľná pohľadávka

Vymáhateľnosť pohľadávky znamená, že pohľadávka je vynútiteľná proti vôli povinného subjektu (napríklad a možno aj najčastejšie z nezaplatenia dlžnej sumy). Existujú však aj pohľadávky nevymáhateľné (napríklad výhra zo stávky).

Najvyšší súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí definoval pojem „vymáhateľná pohľadávka“ ako: „Pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nevznikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde (a contrario porovnaj „pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde“ – § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka), alebo – ako stanovuje § 358 Obchodného zákonníka – ktoré možno uplatniť na súde. Na rozdiel od toho je vykonateľnou taká pohľadávka, ktorú možno exekuovať, ktorej majiteľovi (alebo jeho právnemu predchodcovi) teda svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul.“ (Najvyšší súd SR, R 44/2001, 23.12.1999, 3 Cdo 102/99)

• Interpretácia pojmu „vymáhateľná pohľadávka“

Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 6 Cdo 253/2012 zo 17. 12. 2013 sa následne zaoberal interpretáciou pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ a nestotožňuje sa však s vysloveným právnym názorom vyššie uvádzaného rozhodnutia: „V otázke, čo treba rozumieť pod pojmom ...