K limitácii vymáhania príslušenstva pohľadávky v exekučnom konaní de lege lata a de lege ferenda

Mgr. Michal KRAJČOVIČ
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

KRAJČOVIČ, M.: K limitácii vymáhania príslušenstva pohľadávky v exekučnom konaní de lege lata a de lege ferenda; Justičná revue, 68, 2016, č. 11, s. 1251 – 1262.

Motto:

Constare non potest ius, nisi sit aliquis iuris peritus, per quem possit quotidie in melius produci.

Nemôže pevne trvať právo, ak niet právnika, ktorý by ho denne zdokonaľoval.

Sextus PomponiusVšestranný právnik, praktik i plodný teoretik z obdobia cisárov Hadriána a Antonia Pia. REBRO, K.: Latinské právnické výrazy a výroky; Bratislava: OBZOR, 1984, s. 18 a 70.

1 Namiesto úvodu

S účinnosťou od 1. júna 2014 bolo do zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) inkorporované ustanovenie § 61b ods. 3.

Podľa tejto právnej normy – „Ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.“

Článok je krátkou teoreticko-právnou úvahou, ktorá je zameraná na otázku vhodnosti začlenenia predmetnej právnej normy do procesného kódexu a na súladnosť jej regulačných účinkov (dôsledkov) s niektorými ústavnými princípmi. Nie je zameraný na otázku jej časovej pôsobnosti.

2 Ku vzťahu formy a obsahu

Nemožnosť vykonať exekúciu na príslušenstvo pohľadávky je nutné vnímať v relácii na hmotnoprávnu úpravu inštitútu premlčania, pretože zasahuje do jeho regulačných účinkov na už existujúcich spoločensko-právnych vzťahoch. Inštitút premlčania je upravený vo všeobecnom súkromnoprávnom kódexe, relevantné je predovšetkým ustanovenie § 110 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Týmto sa potvrdzuje, že právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V prípadoch uznania tohto práva dlžníkom, čo do dôvodu i výšky, sa premlčuje za desať rokov, počnúc dňom uznania. Pre úroky a opakujúce sa plnenia je stanovený osobitný režim – ich premlčanie nastane po uplynutí kratšej premlčacej doby, trojročnej. Táto sa však neuplatní na úroky a opakujúce sa plnenia, ak došlo k ich právoplatnému priznaniu alebo písomnému uznaniu.

Hmotnoprávnou úpravou sa tak posilňuje nárok veriteľa priznaný právoplatným rozhodnutím a poskytuje sa mu istota, že aj pri právoplatne priznanom príslušenstve sa jeho právny nárok počas 10-tich rokov neoslabí. Uvedenému následne zodpovedá legitímne očakávanie veriteľa.

Vzájomný vzťah medzi § 61b ods. 3 Exekučného poriadku a § 110 ods. 1 a ods. 3 OZ preto nesmie narúšať možnosť nadobudnutia istoty, resp. spôsobovať stratu dôvery v právny poriadok. Problematiku je tak nutné skúmať aj z pohľadu východiskovej idey právneho poriadku Slovenskej republiky – z pohľadu princípu právneho štátu,„Princíp právneho štátu sa v rámci tvorby zákona dodrží vtedy, ak je prijatý zákon v súlade so všetkými ustanoveniami ústavy, ktoré sú vo významnej a príčinnej súvislosti so vzťahmi, ktoré prijatý zákon upravuje.“ ČENTÉŠ, J.: Odpočúvanie – procesnoprávne a hmotnoprávne aspekty; Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 23. K princípom právneho štátu pozri aj ČENTÉŠ, J.: Princípy právneho štátu a zásah do práva na súkromie v trestnom konaní; in: Princípy a zásady v trestnom práve, Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2014, s. 67 – 78., „Generálny princíp právneho štátu je kľúčový princíp, na ...