Nepretržité prevádzky, práca nadčas a odmeňovanie

Rozvrhnutie pracovného času a s tým súvisiace správne posúdenie nárokov zamestnancov za výkon práce nadčas, ako aj na obligatórne mzdové zvýhodnenia za prácu sú jednou z nosných oblastí, ktorej správne posúdenie trápi zamestnávateľov aj zamestnancov. Tento článok má za cieľ napomôcť obidvom stranám pracovnoprávnych vzťahov v lepšej orientácii v danej oblasti, ako aj poskytnúť prehľad o súčasnom stave v oblasti odmeňovania zamestnancov a jeho zmenách od 1. mája 2019.

Obsah:
1. Pracovný čas
2. Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času
3. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
    Referenčné obdobia pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času
    Spôsoby zosúladenia potreby práce a zmenového kalendára
    Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
    Prekážka v práci pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
4. Konto pracovného času
5. Pružný pracovný čas
6. Práca na zmeny
7. Práca nadčas a jej odmeňovanie
    Charakteristika práce nadčas
    Odmeňovanie práce nadčas
    Prípadná práca nadčas
    Náhradné voľno za prácu nadčas
    Práca nadčas v nepretržitých prevádzkach
8. Odmeňovanie zamestnancov
    Mzdové podmienky
    Základná zložka mzdy
    Ďalšie zložky mzdy
    Plnenia nepovažované za mzdu
    Východiská pri posudzovaní nárokov na obligatórne zložky mzdy
    Mzdové zvýhodnenia za prácu počítané z ustanovenej minimálnej mzdy
    Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

1. Pracovný čas

Pracovný čas je jedným zo základných atribútov pracovnoprávneho vzťahu. Pracovný čas predstavuje časový úsek, počas ktorého je zamestnanec povinný byť k dispozícii zamestnávateľovi, vykonávať prácu a plniť si pracovné povinnosti. Ide teda o akýkoľvek čas strávený na pracovisku zamestnávateľa alebo mimo neho, počas ktorého zamestnanec plní úlohy zamestnávateľa ale­bo je pripravený plniť úlohy zamestnávateľa. Za organizáciu pracovného času je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý je viazaný zákonom ustanovenými obmedzeniami, prípadne aj dojednaniami pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. Pre zamestnanca je veľmi dôležité poznať nielen rozsah svojho pracovného času, teda údaj o tom, koľko času by mal stráviť v práci, ale je preňho podstatný aj spôsob, akým bude jeho pracovný čas rozvrhnutý, t. j. či bude mať dostatočný priestor na svoj súkromný život, na odpočinok a mimopracovné aktivity.

Pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne na jednotlivé týždne, nerovnomerne na jednotlivé týždne alebo zamestnávateľ môže zaviesť pružný pracovný čas, ktorý je možné aplikovať ako v režime rovnomerného, tak aj nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. Rozvrhnutie pracovného času oznamuje zamestnávateľ zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Rozvrh pracovných zmien zamestnávateľ oznámi písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je pre zamestnanca prístupné. Povinnosť rozvrhovať pracovný čas sa nevzťahuje na domáckych zamestnancov. Do pracovného času sa započítavajú aj iné doby, napr. prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci alebo prestávky na dojčenie. Pri rozvrhovaní pracovného času je zamestnávateľ viazaný ustanoveniami týkajúcimi sa povinností zabezpečiť nepretržitý odpočinok zamestnanca.

Dobu odpočinku je potrebné vnímať ako akúkoľvek dobu, ktorá nie je pracovným časom. V tomto čase zamestnanec sám rozhoduje o využití tohto času podľa svojho vlastného uváženia. Pri rozvrhnutí pracovného času je zamestnávateľ povinný pri zaraďovaní zamestnancov do zmien prihliadať aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti, ako aj o potreby zamestnancov, ktorí sa osobne starajú o blízku osobu. Ak by tieto osoby požiadali o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný tejto žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Pracovný čas je najviac:

1. 40 h týždenne u zamestnanca, ktorý ne­pracuje za zmeny,
2. 38 3/4 h týždenne u zamestnanca, ktorý pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke,
3. 37 1/2 h týždenne u zamestnanca, ktorý pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke; taktiež u mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (pre tohto zamestnanca sa pracovné časy u viacerých zamestnávateľov sčítavajú),
4. 33 1/2 h týždenne u zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni,
5. 30 h týždenne u mladistvého zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.

Nepretržitá prevádzka je prevádzka, v ktorej pracovná činnosť prebieha 7 dní v týždni 24 hodín denne. Ide teda o pracovisko, na ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni bez ohľadu na to, či na niektorý deň pripadne sviatok, alebo či ide napr. o víkendový deň. Pre nepretrži­té prevádzky býva typické nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. V prípade, že sa pracovná činnosť prerušuje, potom ide o tzv. „pretržitú prevádzku“ (napr. sa pracuje v trojzmennom režime od pondelka do piatka).

2. Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Zamestnávateľ by sa mal snažiť pracovný čas rozvrhnúť predovšetkým rovnomerne na jednotlivé týždne. Len v prípade, že povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom pristúpiť k rozvrhnutiu pracovného času nerovnomerne na jednotlivé týždne. O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, postupuje zamestnávateľ samostatne. Ide o najbežnejší a najpoužívanejší spôsob rozvrhnutia pracovného času.

Kritériá pre posúdenie, či ide o rovnomerné rozvrhnutie pracovného času:

1. rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne 3 hodiny,
2. pracovný čas v jednotlivých týždňoch nepresiahne 9 hodín,
3. priemerný týždenný pracovný čas nesmie v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas,
4. pracovný čas je rozvrhnutý v zásade na 5 pracovných dní v týždni.

3. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Tento spôsob rozvrhnutia pracovného času môže zamestnávateľ zaviesť, len ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol na jednotlivé týždne rovnomerne. O nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. Pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne, ak má zamestnanec rozvrhnutý pracovný čas tak, že rozdiel v pracovnom čase medzi jednotlivými týždňami je viac ako 3 hodiny. Pri tomto spôsobe rozvrhnutia pracovného času nesmie pracovný čas v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín a musí byť dodržaný minimálny rozsah odpočinku medzi dvoma zmenami aj minimálny rozsah odpočinku v týždni. Pri nerovnomernom roz­vrhnutí pracovného času sa nevychádza z počtu tzv. pracovných dní podľa kalendára (napr. 20 pracovných dní v danom mesiaci), ale pracovný čas sa rozvrhuje na zvolené referenčné obdobie. Z rozvrhu pracovného času musí byť zrejmé, kedy a koľko hodín v danom období zamestnanec odpracuje. Pri nerovnomernom rozvrhovaní pracovného času zamestnávateľ nemusí sle­dovať mesačný fond pracovného času, ale musí byť dodržaná zásada, že priemerný týždenný pracovný čas neprekročí v referenčnom období ustanovený týždenný pracovný čas. Pri pracovnom čase rozvrhnutom nerovnomerne má zamestnanec povinnosť odpracovať v mesiaci taký rozsah pracovného času, aký mu vyplýva z jeho rozvrhnutia pracovného času. Môže to byť aj viac, aj menej hodín, ako má odpracovať zamestnanec, ktorého pracovný čas je rozvrhnutý rovnomerne. Pri pracovnom čase rozvrhnutom nerovnomerne sa môže stať, že zamestnanec odpracuje v niektorom mesiaci viac hodín ako ...