Medzinárodná súdna právomoc pri porušení práv k ochrannej známke EÚ v online prostredí

Mgr. Matej Michalec, LL. M.
pôsobil na Európskom patentovom úrade
v súčasnosti pracuje v advokátskej kancelárii V4 Legal.

Výklad pravidiel súdnej právomoci je predmetom najväčšieho množstva prejudiciálnych otázok adresovaných Súdnemu dvoru EÚMagnus U, Mankowski P et al., ‘Brussels Ibis Regulation - Commentary’, Köln: Otto Schmidt KG, Verlag, 2016, str. 57. (Súdny dvor). Princíp, v zmysle ktorého by mali byť normy právomoci ľahko predvídateľné môže narážať na špecifické aspekty digitalizácie rôznych ľudských činností vrátane aspektov digitalizácie trhového prostredia. Takýmto prípadom je napríklad aj identifikácia územia, na ktorom došlo k zásahu do práv k ochrannej známke Európskej únie (EUTM), a určenie medzinárodnej súdnej právomoci v prípade zásahov uskutočnených v online prostredí.

I. Úvod

Právomoc súdov jednotlivých členských štátov Európskej únie (EÚ) konať v občiansko-právnych a obchodno-právnych sporoch s cezhraničným prvkom je komplexne upravená v nariadení č. 1215/2012 (Brusel I).Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie). Úprava noriem právomoci predmetného nariadenia vychádza z tradičného modelu, v zmysle ktorého sa právomoc všeobecne zakladá podľa bydliska (sídla)Pokiaľ v ďalšom texte uvádzame pojem bydlisko fyzickej alebo sídlo právnickej osoby odkazujeme na terminológiu Brusel I, v súlade s ktorou sa bydlisko fyzickej osoby určuje podľa národného práva, zatiaľ čo sídlo/domicil právnickej osoby upravuje čl. 63 Brusel I autonómnou definíciou. Pokiaľ text obsahuje iba pojem „bydlisko“ bez ďalšej špecifikácie, môže sa podľa kontextu vzťahovať na oba typy osôb v zmysle predchádzajúcej vety. žalovaného (actor sequitur forum rei) a právomoc založená na tomto kritériu by mala byť, s výnimkou presne vymedzených situácií, vždy k dispozícií.Id., recitál 10 a čl. 4 ods. 1.

Mimo bydliska žalovaného, a mimo určitých výnimiek umožňujúcich špeciálnu právomoc chrániacu slabšie strany,Id., čl. 10 až 23 (právomoc vo veciach poistenia, spotrebiteľských zmlúv a individuálnych pracovných zmlúv). resp. stanovujúcich výlučnú právomocId., čl. 24. niektorého zo súdnych systémov členských štátov, Brusel I obsahuje aj výpočet právnych vzťahov, pri ktorých, v dôsledku existencie úzkej väzby medzi súdom a žalobou, je popri právomoci založenej podľa bydliska žalovaného k dispozícií aj alternatívne fórum.Id., recitál 16. a čl. 7 až 9. Navyše, vo vzťahu ku konkrétnemu zmluvnému vzťahu sa účastníci zmluvy, bez ohľadu na svoje bydlisko, taktiež môžu dohodnúť na súde alebo súdoch členského štátu, ktoré budú mať právomoc na riešenie ich vzájomných sporov.Id., čl. 25. S výnimkou prípadov výlučnej právomoci, právomoc iného súdu, ako toho podľa bydliska žalovaného, možno založiť taktiež v prípade účasti žalovaného na pojednávaní, pri ktorom nenamieta absenciu právomoci.Id., čl. 26.

Ako už bolo spomenuté vyššie, aplikácia Brusel I sa týka súdnych konaní v občiansko-právnych a obchodno-právnych sporoch, čo môže predstavovať pomerne široký záber právnych vzťahov. Brusel I neposkytuje presnú definíciu daného pojmu, aj keď možno zovšeobecnene povedať, že právne ...