Mediácia v spotrebiteľských sporoch

Stručne

Vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim je jednou z mála oblastí, s ktorými sa každý z nás pravidelne stretáva a ktorá je tak výrazne spojená so zásadou rímskeho práva „vigilantibus iura“, v preklade „právo je na strane ostražitých“. Do pozície spotrebiteľa sa dostávame v každodennom živote pri vstupovaní do zmluvných vzťahov, napr. pri kúpe tovaru v obchode, uzatvorení životného poistenia, výkone vybraných úkonov zdravotnej starostlivosti či napríklad pri objednávaní turistického zájazdu. Tam všade na nás číha nebezpečenstvo problémov a komplikácií, čo by malo, pochopiteľne, byť aj dôvodom zvýšeného záujmu o našu ochranu. Spotrebiteľ ako účastník tohto zmluvného vzťahu totiž väčšinou vystupuje v pozícii neskúsenej osoby, ktorá nekoná na profesionálnej úrovni a nemôže tak mať rovnaké, ba dokonca ani porovnateľné vedomosti o zákonných podmienkach uzatvárania zmlúv. Z toho logicky vyplýva, že osoba dodávateľa je vo zvýhodnenom postavení oproti spotrebiteľovi, a to najmä z pohľadu informovanosti a vyjednávacieho potenciálu v prípade problému. Popri adjudikatórnych, teda súdnych možnostiach ochrany spotrebiteľa sa v poslednom čase začína v kontexte spotrebiteľských sporov čoraz intenzívnejšie skloňovať alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov (ďalej len ARSS).

Spotrebiteľské spory ako fenomén súčasnosti

Niekoľko štatistických údajov podľa EUROBAROMETRA:

- 12 % spotrebiteľov v EÚ pozná svoje základné práva,

- 56 % HDP krajín EÚ predstavuje spotreba domácností,

- 39 % Európanov netuší, že na tovar zakúpený v EÚ majú dvojročnú záruku,

- 44 % Európanov sa v poslednom roku stretlo s klamlivou reklamou,

- 30 % kupujúcich zaznamenalo oneskorené doručenie tovaru zakúpeného online,

- 73 % Európanov sa pre najrozličnejšie obavy doteraz neodhodlalo k cezhraničnému nákupu prostredníctvom internetu,

- 61 % spotrebiteľov v Európe sa zároveň cíti bezpečnejšie, ak elektronicky nakupuje vo vlastnej krajine,

- 22,5 mld. € ročne (0,19 % HDP EÚ) by predstavovali úspory pri fungujúcej a transparentnej ARSS,

- 33 % spotrebiteľov nevie, že tovar kúpený cez internet možno do 14 dní bez udania dôvodu vrátiť predajcovi s nárokom na vrátenie plnej sumy.

Zlepšovanie spotrebiteľských práv, prosperity a blahobytu sú základnými hodnotami Európskej únie, čo sa odráža aj v oblasti legislatívy. V roku 2004 vydala Európska komisia – terajšie Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a otázky rovnosti pohlaví (GR JUST) dokument pod názvom Desať základných princípov ochrany spotrebiteľa. Definuje v ňom minimálnu úroveň ochrany, ktorú majú pre svojich občanov zabezpečovať všetky krajiny EÚ s možnosťou ich prispôsobenia a detailizácie na podmienky národnej legislatívy konkrétnej krajiny. Nie je vylúčené (a dokument to explicitne umožňuje) ani poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, aký je garantovaný inými európskymi krajinami. Vzorové „desatoro“ základných práv spotrebiteľa v EÚ je v dokumente definované asi takto:

1. Kúp si čo chceš, kde chceš.

2. Ak to nefunguje, vráť to späť.

3. Vysoké štandardy bezpečnosti pre potraviny a iné spotrebiteľské tovary.

4. Poznaj to, čo ješ.

5. Zmluvy majú byť spravodlivé pre spotrebiteľov.

6. Spotrebitelia môžu zmeniť svoje rozhodnutie.

7. Jednoduchšie porovnávanie cien.

8. Spotrebiteľ nesmie byť klamaný.

9. Ochrana počas dovolenky.

10. Efektívna náhrada pri cezhraničných sporoch.

Právne predpisy na ochranu spotrebiteľa v EÚ zaručujú každému právo na spravodlivé a korektné zaobchádzanie počínajúc nákupom spotrebného tovaru v supermarkete cez platenie účtov od dodávateľa energie až po využívanie služieb ...