Mediácia a zodpovednosť mediátora za škodu pri jej výkone

JUDr. Ing. Jarmila LAZÍKOVÁ, PhD.
Katedra práva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre 

JUDr. Ing. Milan BUDJAČ, PhD.
Ministerstvo spravodlivosti SR 

LAZÍKOVÁ, J. – BUDJAČ, M.:  Mediácia a zodpovednosť mediátora za škodu pri jej výkone; Justičná revue, 66, 2014, č. 10, s. 1224 – 1232. 

Úvod 

Na Slovensku má mediácia za sebou prvé desaťročie presadzovania sa v zaužívanom systéme riešenia sporov, v ktorom prevažuje forma tradičných súdnych konaní. V roku 2004 bol  prijatý zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o mediácii“), ktorý dal legislatívny, hoci len veľmi rámcový základ novému, menej formálnemu a neautoritatívnemu spôsobu riešenia civilných sporov. 

Mediácia sa na rozdiel od súdneho, resp. rozhodcovského konania snaží hľadať riešenie sporu v podobe spoločnej a vzájomne akceptovanej dohody účastníkov sporu, ktorej predchádza komunikácia osôb za použitia kvalifikovaných metód a foriem mediácie. Tvorcami tejto dohody sú vždy samotní účastníci sporu. Mediátor využíva svoje odborné poznatky, zručnosti a mediačné skúsenosti na vhodné usmerňovanie komunikácie medzi účastníkmi tak, aby táto komunikácia viedla k zmysluplnému hľadaniu a v ideálnom prípade aj k nájdeniu spoločne akceptovanej dohody. Z tejto skutočnosti vyvstáva všeobecná, avšak relevantná otázka, či a do akej miery je mediátor zodpovedný za obsah mediačnej dohody. Odpoveď na uvedenú otázku je potrebné hľadať v intenciách správneho systematického a teleologického výkladu ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o mediácii. Predkladaný článok sa na základe výkladových pravidiel právnych noriem a komparácie tohto právneho inštitútu s obdobným inštitútom v Českej republike pokúša vymedziť hranice zodpovednosti mediátora za škodu pri výkone mediácie, osobitne pri zodpovednosti za obsah mediačnej dohody. 

1.    Mediácia v podmienkach Slovenskej republiky 

Slovenský právny poriadok pozná dve legálne definície mediácie. Po prvý raz sa definícia mediácie ustálila v ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je mediácia mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným. O rok neskôr sa objavuje druhá legálna definícia, tentoraz civilno-právnej mediácie. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o mediácii obsahuje legálnu definíciu mediácie ako mimosúdnej činnosti, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo ...