Konanie v rozpore s dobrými mravmi

Raz som sa svojej bývalej kolegyni posťažovala na ťažký právnický chlebíček a na príliš točité paragrafy. Mám rada jednoduché veci a jednoduché riešenia. Ale v zákonoch tomu tak nie je. Samé výnimky, mnohé nedostatky, logické nezrovnalosti, chýbajúce „mapy praktického života“... Povzdychla som si, prečo nie sú v zákonoch definované veci jasne, stručne, zrozumiteľne? Tak, aby tomu každý rozumel. Tak, aby každý vedel, čo má robiť. Tak, aby každý vedel, ako to má robiť. Tak, aby každý vedel, prečo to má robiť. Ona sa na mňa usmiala a povedala: „To by však ľudia nepotrebovali právnikov. A my by sme nemali prácu.“ Áno, moja bývalá kolegyňa bola [a aj je :-)] múdra žena...

Mnohé veci, mnohé pojmy nie sú v zákonoch definované. Nikde sa nedočítame a nedopátrame, čo konkrétne znamená to či ono. Ako si to vysvetliť a ako to možno chápať. Poznáte to... Jeden myslí tak, druhý onak. A výsledkom myslenia je názor. A vtip: dvaja právnici, tri názory... :-)

Do tejto kategórie patria i dobré mravy. Pojem dobré mravy sú krásnou ukážkou toho, čo už bolo vyššie popísané. Žiadna definícia, žiadne písmenká vytesané do skaly... Čo však môžeme považovať za dobré mravy? Aké je to konanie, správanie človeka? Kedy konáme v rozpore s dobrými mravmi? Aké je to konanie, správanie človeka? Kde sa o tom dočítame, dozvieme, dopátrame?

Inštitút dobrých mravov je jedným z najstarších právnych zásad. Starovekí Rimania im veľmi pekne hovorili – BONI MORES. Boni mores (logicky vyvodzujem zo slova mores pôvod slova udomácneného u nás – móresy), teda dobré mravy boli v historicky vzdialenom Ríme a v rímskom práve považované a chápané ako pravidlá slušnosti prevzaté od predkov. Pojem dobrých mravov je potom vykladaný ako spôsob konania, mravnosť ako súhrn zásad určujúcich správanie a konanie ľudí v určitej spoločnosti. Obsah slovného spojenia dobré mravy je zložité zistiť. Z pohľadu práva ide o právny pojem, ktorý je súčasťou právneho poriadku. A nielen jeho. Utvárajú samostatný morálny systém existujúci v rámci celej spoločnosti a vyvíjajúci sa spolu so spoločnosťou. Nejde však iba o právny pojem.

Tento pojem môžeme nájsť i v sociológii, psychológii a v iných vedných odboroch.

Dobré mravy sú súborom určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti. Vedú jedinca k vzájomnému rešpektu, k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti. Ide o súbor hodnotiacich kritérií, ktoré určujú, ktoré správanie a konanie je v danej spoločnosti považované za dobré, a teda akceptovateľné a ktoré nie.

(Zdroj: www.epravo.cz, Jiří Janeba,
20. 5. 2002)

Žiaden právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uzná­vaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji spoločnosti osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

(Zdroj: www.najpravo.sk, slovník/D – dobré mravy, 1. 2. 2011)

Teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008 sp. zn. 16Co/152/ 2008).

Ďalším judikátom obsahujúcim zadefinovanie obsahu pojmu dobrých mravov je i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dobrými mravmi sú pravidlá ...