Odpoveď na túto kardinálnu otázku sa dá hľadať z viacerých pohľadov. Už bol prezentovaný regionálny pohľad – zvýšenie sa negatívne najviac dotkne zamestnávateľov so sídlom v tzv. chudobnejších regiónoch Slovenska. Aj v brožúrke ŠÚ SR o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR (EÚ SILC 2015) sa konštatuje, že problémy chudobnejších krajov sa prehlbujú aj v dôsledku nedostatočne rozvinutej infraštruktúry, slabej dopravnej siete, menej sa rozvíjajúceho podnikateľského prostredia a nižšej vzdelanostnej úrovne časti obyvateľstva.
Druhý pohľad, podľa nášho názoru mimoriadne dôležitý, je z hľadiska veľkostnej štruktúry podnikateľských subjektov, či už právnických osôb alebo živnostníkov ako fyzických osôb, ktorí zamestnávajú zamestnancov (na tieto účely vylučujeme zamestnávateľov tzv. rozpočtovej sféry). Podľa doložky vplyvov prakticky celý negatívny vplyv z dôvodu zvýšenia mzdových nákladov vrátane odvodov do poistných fondov bude zasahovať zamestnávateľov s počtom do 250 zamestnancov (kvalifikovaný odhad v doložke vplyvov hovorí o cca 15,1-tis. právnických osôb, z toho 98 % patrí do kategórie malých a stredných podnikov). K tomuto počtu treba dopočítať právnické osoby (SZČO) so zamestnancami, ktorých počet je odhadnutý na ďalších cca 26,7-tis. zamestnávateľov ako SZČO.
Keďže v malých organizáciách sa nepredpokladá dojednanie mzdových podmienok v kolektívnej zmluve, práve u týchto skupín zamestnávateľov bude mať zvýšenie sumy minimálnej mzdy najväčší dosah hlavne z dôvodu povinnosti poskytovať zamestnancom mzdu najmenej na úrovni sadzby minimálneho mzdového nároku. Tento vplyv, žiaľ, v doložke nie je odhadnutý, keďže nie sú k dispozícii údaje o počtoch zamestnancov zaradených do stupňov náročnosti upravených v § 120 Zákonníka práce.
V súlade s platnou Jednotnou metodikou posudzovania vplyvov sa vyžadujú konzultácie vplyvov na podnikateľské prostredie so zástupcami partnerov a ďalších organizácií vrátane združenia na podporu malého a stredného podnikania. Keďže návrh nariadenia vlády v zmysle zákona (o minimálnej mzde) podlieha povinnosti prerokovať ho s reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov na zasadaní HSR, pričom tieto rokovania nahrádzajú konzultácie s podnikateľskými subjektmi v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, doložka nebola osobitne konzultovaná so zástupcami malých a stredných podnikov.
Naznačujú to aj zásadné pripomienky neziskovej organizácie Slovak Business Agency (SBA), ktorá je nástupníckou organizáciou Nadácie pre rozvoj malého a ...