I. Opravné položky v účtovných a daňových súvislostiach

Opravná položka je tzv. „korekciou“ v súvahe malej a veľkej účtovnej jednotky, pričom súvaha mikro účtovnej jednotky má už len stĺpce pre netto hodnotu majetku, keďže jej výkazy sú zjednodušené (osobitne sa vtedy opravná položka ako korekcia nevykazuje). Príkladom potreby odhadnúť prechodné zníženie hodnoty majetku môže byť napríklad situácia, ak účtovník predpokladá, že sa pohľadávka alebo jej časť nezinkasuje alebo že sa tovar nepredá v takej hodnote, ako sa pôvodne plánovalo. Povinnosť účtovania opravných položiek vyplýva zo zákona o účtovníctve (§ 26 ods. 3).

Opravná položka sa tvorí vždy ku konkrétnemu druhu majetku alebo rovnorodej skupine majetku (napr. zásob). Spravidla sa porovnáva účtovná hodnota s trhovým alebo obvyklým ocenením, vychádza sa z podkladových údajov z inventarizácie. Je nutné zdôrazniť, že opravné položky sa vytvárajú len vtedy, ak zníženie ocenenia majetku v účtovníctve je prechodného charakteru. Zvýšenie hodnoty sa neúčtuje.

Podľa § 18 postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo sa opravné položky týkajú:

• zásob,
• pohľadávok,
• (ne)odpisovaného dlhodobému majetku,
• dlhodobého, ale i krátkodobého finančného majetku.

Obsah:

Tvorba a triedenie opravných položiek

Zmena reálnej hodnoty pri účte 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely

Analytické účty k syntetickým účtom opravných položiek

1. Opravné položky k dlhodobému majetku

2. Opravné položky k zásobám

3. Opravné položky k pohľadávkam

Tvorba opravných položiek sa účtuje na ťarchu nákladových účtov – účtujú sa teda výsledkovo. Výnimkou je účtovanie opravnej položky, ktorá vznikla z dôvodu precenenia majetku (cenných papierov a podielov) na reálnu hodnotu – tá sa účtuje súvahovo na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (ak sa zmena ich reálnej hodnoty účtuje na účte 414).

Prehľad nákladových účtov + účet 61x

Účtovanie tvorby opravných položiek je štandardne závierkovým účtovným prípadom v súlade s § 2a postupov účtovania v PÚ. Avšak v praxi sa akceptuje aj účtovanie v priebehu roka, ak to považuje účtovná jednotka za vhodné. Odporúčame, aby bol zadefinovaný postup v internej smernici. Spoločnosť si môže napríklad stanoviť účtovanie opravných položiek pri uzatváraní mesiaca, aby sa zreálnil a spresnil výsledok hospodárenia priebežne. Záleží od postoja manažmentu, resp. účtovníkov, či takýto postup považujú za potrebný na účely ich interných sledovaní a kalkulácií. Pri opravných položkách neriešime len ich tvorbu, ale i zúčtovanie, resp. spresnenie výšky odhadu.

Výška opravných položiek sa musí prehodnocovať, nestačí ich len vytvoriť. Primárne ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje, či tvorba opravnej položky a jej existencia sú opodstatnené. Toto prechodné zníženie hodnoty majetku sa môže plynutím času zmeniť na trvalé (vtedy nastane odpis pohľadávky, likvidácia tovaru a materiálu) alebo môže zaniknúť dôvod na prechodné zníženie hodnoty majetku (ak sa zinkasuje pohľadávka, resp. predajú zásoby). Opravná položka nemá aktívny zostatok, zrušiť (rozpustiť) sa môže maximálne do výšky, v akej bola vytvorená.

Prehľad triedenia opravných položiek podľa typu majetku

Zmena reálnej hodnoty pri účte 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely

Účtovné zobrazenie cenného papiera zaznamenaného na účte 063 je uvedené v § 18 ods. 2 PÚ (obdobne sa postupuje i pri účte krátkodobých cenných papierov 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere).

Hoci vo väčšine prípadov platí, že zvýšenie hodnoty majetku sa neúčtuje, pri určitých cenných papieroch a podieloch, ale i derivátoch sa reálna hodnota účtuje – t. j. aj zvýšenie oproti obstarávacej cene. Bližšie uvedené definuje § 27 zákona o účtovníctve. Je nutné podotknúť i to, že ocenenie reálnou hodnotou sa ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu.