1. Rezervy v ZDP

Rezervy sa tvoria na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, pričom je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky.

V prípade, že nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie exitujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pri zohľadnení rizík a neistôt.

Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje tvorba rezervy alebo sa upraví jej výška.

Tvorba rezervy sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzku. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje na ťarchu účtu rezervy so súvzťažným zápisom v prospech príslušného nákladového účtu, na ktorom sa tvorba rezervy účtovala.

Výnimku predstavuje rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii, ktorá sa účtuje ako zníženie výnosov so súvzťažným zápisom v prospech súvahového účtu rezerv.

Rezervami, ktorých tvorba je uznaným daňovým výdavkom za podmienok ustanovených ZDP, sú len tie rezervy, ktoré vymedzuje § 20 ZDP. Sú to:

• technické rezervy vytvárané v poisťovníctve,
• rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami,
• rezervy, ktorých tvorba je účtovaná ako náklad, týkajúce sa všetkých daňovníkov.

Rezervy účtované ako náklad

Daňovými výdavkami je tvorba rezerv účtovaná ako náklad v súlade so zákonom o účtovníctve a príslušnými postupmi účtovania, ktoré sú vymedzené v § 20 ods. 9 ZDP. Sú to rezervy:

• na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca

V súlade s § 101 Zákonníka práce má zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával uňho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Zamestnanec počas dovolenky nevykonáva pre zamestnávateľa prácu, preto mu nevzniká nárok na mzdu, ale nárok na náhradu mzdy. Podľa § 116 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v ...