Hybridné nesúlady

Narúšanie základu dane z príjmov právnických osôb bolo jednou z hlavných problematických oblastí, ktorými sa v posledných rokoch zaoberali tak štáty OECD, ako aj členské štáty Európskej únie. Spoločnosti sa snažili pri znižovaní základu dane využívať agresívne daňové plánovanie aplikovaním medzier a nesúladov v daňovej legislatíve jednotlivých krajín s cieľom umelého presúvania ziskov do krajín s nulovým alebo nízkym daňovým zaťažením.

Obsah:

1. Úvod (Akčný plán BEPS, Smernica ATAD, Smernica ATAD2)

2. Zmena ZDP v súvislosti so zavedením opatrení v oblasti nesúladov od 1. januára 2018

3. Zmena ZDP v súvislosti so zavedením opatrení v oblasti hybridných nesúladov od 1. januára 2020

1. Úvod

S cieľom nájdenia riešenia proti rozširujúcemu sa agresívnemu daňovému plánovaniu v oblasti daní a zabezpečenia uplatnenia princípu zdanenia zisku štátu z ekonomických činností vykonávaných jej rezidentmi sa zaoberali na svojich stretnutiach predstavitelia krajín G20 (skupina najväčších ekonomík sveta predstavovaná ministrami financií a guvernérmi centrálnych bánk) a predstavitelia všetkých štátov OECD.

Akčný plán BEPS

Výsledkom stretnutí bolo v roku 2015 vypracovanie Akčného plánu BEPS zameraného na boj proti erózii základu dane a presunu ziskov medzinárodných spoločností do krajín s nízkym daňovým zaťažením. Akčný plán BEPS obsahuje 15 akcií.

Opatrenia, ktoré sú súčasťou Akčného plánu BEPS, predstavujú účinnú pomoc v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Jednou z akcií je aj neutralizácia hybridných nezhodných štruktúr, a to konkrétne akcia č. 2. Aplikácia opatrení akčného plánu BEPS nie je právne záväzná, ale existoval predpoklad, že krajiny, ktoré s touto iniciatívou súhlasili a podieľali sa na jej zostavení, ju budú implementovať do svojej legislatívy.

Európska komisia inšpirovaná opatreniami Akčného plánu BEPS predložila v roku 2016 balík opatrení na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Ministri financií členských štátov EÚ na svojom zasadnutí v júni 2016 dosiahli politickú dohodu o smernici Rady proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktorá vychádza z odporúčaní OECD z roku 2015 s cieľom riešiť problematiku narúšania základu dane a presunu ziskov.

Smernica ATAD

Rada pre hospodárske a finančné záležitosti formálne prijala Smernicu 2016/1164, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (známu tiež pod skratkou „ATAD – Anti-Tax Avoidance Directive“), na svojom zasadnutí dňa 12. júla 2016.

Smernicou ATAD sa riešia predovšetkým situácie, keď skupiny podnikov využívajú rozdiely medzi vnútroštátnymi daňovými systémami s cieľom znížiť svoju daňovú povinnosť. Jedným z opatrení smernice je aj riešenie problematiky hybridných nesúladov (článok 9). Predmetná smernica vychádza z predpokladu, že hybridné nesúlady sú dôsledkom rozdielov v právnej kvalifikácii finančných nástrojov alebo subjektov a tieto rozdiely vychádzajú najavo pri vzájomnom pôsobení medzi právnymi systémami dvoch štátov.

Výsledkom takýchto nesúladov môže byť často dvojitý odpočet (t. j.odpočet v obidvoch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte. V tomto kontexte súčasťou smernice je riešenie práve takýchto hybridných nesúladov. V súlade so Smernicou Rady 2016/1164 opatrenia v nej uvedené nadobúdali účinnosť 1. januára 2019. Smernica ATAD stanovila minimálne kritériá, ktoré musia členské štáty EÚ dodržiavať v rámci riešenia pravidiel boja proti zneužívaniu hybridných nástrojov, avšak nebráni iným pravidlám proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam navrhnutým tak, aby sa zabezpečila väčšia ochrana daňového základu právnických osôb.

Smernica ATAD2

V októbri 2016 Európska komisia predložila návrh na zmenu Smernice ATAD, ktorý sa týkal hybridných nesúladov s krajinami mimo Európskej únie. Rada v máji 2017 prijala ...