Historický vývoj inštitútu kolúznej väzby, súčasná právna úprava a perspektívy de lege ferenda

Doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD.
pôsobí ako vysokoškolská pedagogička na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a je riaditeľkou Ústavu klinického právneho vzdelávania
ako advokátka pôsobí aj v právnej praxi s primárnym zameraním na trestné právo, občianske právo a rodinné právo

Doc. JUDr. Ondrej Laciak, PhD.
podpredseda Slovenskej advokátskej komory
advokát so zameraním na slovenské a európske trestné právo, ako aj na základné ľudské práva a slobody
pôsobí na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
predseda Výboru pre trestné právo Rady európskych advokátskych komôr (CCBE Criminal Law Committee), člen orgánu predsedníctva Európskej komory obhajcov (European Criminal Bar Association - ECBA), člen expertného poradného výboru organizácie Fair Trials International a ad hoc sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva

„Požiadavka zmeny právnej úpravy trvania kolúznej väzby je nepochybne dôvodná a legitímna, a to nielen z komparatívneho hľadiska ale aj v kontexte historického vývoja úpravy kolúznej väzby v právnom poriadku platnom na našom území.“

Na zdôvodnenie potreby väzobného stíhania obvineného je momentálne v rámci rozhodovacej činnosti súdov veľmi frekventovaný kolúzny dôvod väzby. Zároveň je osobitne diskutovaným problémom súčasnej aplikačnej praxe primeranosť dĺžky trvania kolúznej väzby v jednotlivých prípadoch. Práve z týchto dôvodov sa čoraz intenzívnejšie poukazuje na potrebu osobitného zákonného obmedzenia dĺžky trvania kolúznej väzby. Takáto požiadavka je nepochybne dôvodná i legitímna, a to aj v kontexte historického vývoja úpravy kolúznej väzby v právnom poriadku platnom na našom území.

Po vzniku medzivojnovej Československej republiky platila v dôsledku recepcie (prevzatia) rakúskeho a uhorského právneho poriadku odlišná právna úprava pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi a pre územie Čiech a Moravy. Pre prvorepublikové obdobie bol teda príznačný stav právneho dualizmu.

Pre územie Čiech a Moravy bola právna úprava väzby regulovaná príslušnými ustanoveniami recipovaného rakúskeho trestného poriadku z roku 1873 (zákon č. 119/1873 r. z.). Kolúzny dôvod väzby bol v § 175 ods. 3 zákona č. 119/1873 ř. z.V znení novely č. 1/1920 Sb. z. a n. z 18. decembra 1919. formulovaný ako konanie obvineného alebo dôvodná obava z takého konania obvineného, ktorým by pôsobil na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených tak, aby prekazil hľadanie pravdy alebo ktorým by sťažil vyšetrovanie tým, že by zmaril známky zločinu alebo prečinu.Ustanovenie § 175 ods. 3 zákona č. 119/1873 ř. z. (rakúsky trestný poriadok) znie: „když hleděl na svědky, znalce neb spoluvinníky účinkovati, aby překazil vyhledání pravdy, neb když hleděl vyšetřování stížiti, zmařiv známky zločinu neb přečinu, aneb když se jest s důvodem obávati, že by tak učinil.“ V znení novely č. 1/1920 Sb. z. a n. z 18. decembra 1919. Porovnaj: Řád trestní ze dne 23. května 1873, číslo 119 ř. z. platný v republice Československé. Praha: Tiskem a nákladem knihtiskárny Dra Ed. Grégra a syna, 1921, s. 105. Už vtedajšia právna veda však reflektovala možné riziká zneužitia tohto druhu väzby k vynúteniu priznania obvineného a odporcovia ju označovali za „výsledok inkvizičných názorov“.STROCH, F.: Řízení trestní rakouské. Díl II. Praha: Nákladem Právnické jednoty v Praze, 1896, s. 11. Zárukou proti zneužívaniu kolúznej väzby mal byť dôraz na skutočnosť, že nestačí len neurčitá obava kolúzie, ale táto obava sa musí zakladať na konkrétnych skutočnostiach, ktoré ju odôvodňujú. Zároveň bolo vždy primárne potrebné zvážiť, či rovnaký účel nie je možné dosiahnuť inými, miernejšími prostriedkami, ako napríklad urýchlením výsluchu svedkov a spoluobvinených.Tamže, s. 11. Dĺžka kolúznej väzby bola upravená v § 190 zákona č. 119/1873 r. z. na dobu najviac dvoch mesiacov.„Jestli obviněný ve vazbě jedině z příčiny v § 175., č. 3 uvedené, nemá v ní vůbec déle držen býti nežli dva měsíce.“ Porovnaj: Řád trestní ze dne 23. května 1873, číslo 119 ř. z. platný v republice Československé. Praha: Tiskem a nákladem knihtiskárny Dra Ed. Grégra a syna, 1921, s. 112. Iba z veľmi vážnych dôvodov, a v prípade, ak bolo vyšetrovanie zvlášť obšírne bolo možné túto väzbu predĺžiť (s povolením zborového súdu druhej stolice),MIŘIČKA, A.: Trestní řízení. Deváté vydání. Praha - Karlín: ...