Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV- 19-0050. This work was supported by Slovak Research and Development Agency under the Contract No. APVV- 19-0050.
Mgr. Ivana Mokrá je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2021), kde aj v súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka na Katedre trestného práva a kriminológie.
Nedávne udalosti poznamenané trestnými stíhaniami vysokopostavených osôb a ich následné vzatie do väzby rozprúdili nepochybne početné polemiky dotýkajúce sa dodržiavania základných práv a slobôd v trestnom konaní najmä s dôrazom na právo na osobnú slobodu. Osobitne aktuálnou problematikou sa stala právna úprava zaisťovacieho inštitútu väzby, ktorá sa dočkala v pomerne krátkej dobe legislatívnej zmeny. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť aj inštitút vznesenia obvinenia, ktorý si po nedávnych udalostiach zasluhuje osobitnú pozornosť a v kontexte väzby zohráva kľúčovú úlohu. Uvedená skutočnosť sa odzrkadlila aj v legislatívnej zmene, ktorá poukázala na potrebu posudzovania materiálnej podmienky väzby v podobe tzv. dôvodnosti vznesenia obvinenia, na ktorú v tejto súvislosti upozornil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom nedávnom náleze. Z uvedeného dôvodu je hlavným cieľom predkladaného príspevku nielen vymedziť zákonné podmienky vznesenia obvinenia, ale upozorniť aj na potrebu posudzovania dôvodnosti zmieneného inštitútu ako materiálnej podmienky vedúcej k možnému obmedzeniu práva na osobnú slobodu.
ÚVOD
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej tiež ,,ESĽP“) v článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd definuje nasledovné: ,,Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“
Rýchlosť a zákonnosť sú atribúty, ktoré zaznievajú našou právnou spoločnosťou v posledných mesiacoch tak často, že sa ich význam míňa účinku a stávajú sa len nevedomou súčasťou tzv. trestnoprocesnej rutiny. Je možné, že s postupujúcim časom by skutočne upadli do zabudnutia a stali by sa len domnelými zárukami, ale našťastie existujú zákonné prostriedky, ktoré podmienku dodržania zmienených zásad opätovne nastolia. A tak, poznamenaní menším otrasom v základných zásadách trestného konania, sme si mohli po nedávnom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež ,,ÚS SR“) pripomenúť ...