Obsah:
Skončenie pracovného pomeru
Závery z príkladov uskutočnenej judikatúry
Intenzita porušenia pracovnej disciplíny
Krátenie dovolenky
Krátenie mzdy
Náhrada škody
Cieľom článku je analyzovať právne aspekty neospravedlnenej absencie, posudzovať legislatívne rámce upravujúce túto problematiku, ako aj judikatúru súdov, ktorá interpretuje tieto pravidlá v praxi. Text sa zameriava na konkrétne dôsledky neospravedlnenej absencie s poukázaním na príklady z praxe a rozhodovaciu činnosť súdov.
Neospravedlnená absencia v práci predstavuje významný problém z právneho aj praktického hľadiska, ktorý môže mať vážne dôsledky pre zamestnávateľa aj zamestnanca. V pracovnoprávnom kontexte ide o porušenie pracovnej disciplíny, ktoré narúša plynulý chod pracoviska a ovplyvňuje produktivitu celého tímu. Dôsledky takejto absencie môžu zahŕňať rôzne sankcie, vrátane písomného napomenutia, krátenia mzdy a v závažných prípadoch až ukončenie pracovného pomeru.
Skončenie pracovného pomeru
Ospravedlnená absencia
Zákonník práce v ustanovení § 81 zakotvuje základné povinnosti zamestnanca: „Zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.“ Jedným zo základných predpokladov výkonu práce pre zamestnávateľa je povinnosť zamestnanca byť k dispozícii zamestnávateľovi. Pod túto definíciu nemôžeme zahŕňať iba povinnosť zamestnanca dostaviť sa včas na pracovisko a tiež odísť z pracoviska až po skončení pracovného času. Zamestnanec musí byť počas svojej prítomnosti na pracovisku schopný a spôsobilý vykonávať dohodnutý druh práce.
Z judikatúry:
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí SR č. 5Cdo 17/2011 konštatuje, že „o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku, ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce alebo zákonnou prekážkou v práci“. V prípade, že dôvodom absencie zamestnanca v práci sú zdravotné problémy zamestnanca alebo jeho rodinných príslušníkov či iné osobné dôvody na strane zamestnanca, ako napríklad svadba, hľadanie zamestnania, smrť, poveternostné podmienky a iné, ide o ospravedlnenú absenciu zamestnanca v práci.
Príklad č. 1
V minulosti bolo typickým príkladom, keď zamestnanec je z dôvodu zlého zdravotného stavu hospitalizovaný v nedeľu večer a v pondelok sa podrobuje rôznym vyšetreniam, pričom z objektívnych príčin nemá priestor informovať o tomto jeho stave zamestnávateľa a oznámi mu to až v priebehu utorka. V danom prípade zamestnanec síce porušil pracovnú disciplínu (pretože sa v pondelok nedostavil do práce a svoju neúčasť vopred neospravedlnil), avšak ak následne zamestnávateľovi vznik prekážky náležite preukáže, zamestnávateľ nemôže posudzovať takéto správanie zamestnanca ako neospravedlnenú absenciu v práci.
Treba však zdôrazniť, že s účinnosťou od 1. 6. 2022 sa doplnilo ustanovenie § 144 ods. 2 do Zákonníka práce v súvislosti so zavedením elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Prekážku v práci a jej trvanie zamestnanec nie je povinný zamestnávateľovi preukázať v prípade, ak bude jeho dočasná pracovná neschopnosť potvrdená elektronicky.
...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies