Doručovanie písomností v pracovnoprávnych vzťahoch v rozhodovaní krajských súdov

Ustanovenia § 38 ZP o doručovaní písomností v pracovnoprávnych vzťahoch sú relatívne známe (hoci ako ukazuje prax, nie vždy správne aplikované). V praxi však doručenie písomností nie vždy prebehne, ako má alebo jedna zo strán (spravidla zamestnanec) sa domnieva, že nebolo doručované v súlade s § 38 Zákonníka práce a napadne aj túto skutočnosť v konaní pred súdom (spravidla v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 ZP, resp. niekedy určovacou žalobou, aby súd určil, že pracovnoprávny vzťah trvá).

Prípady sa vždy posudzujú v kontexte osobitnosti prípadu (pozri KS Košice 3CoPr/ 4/2012 – „V zákone pritom nie je bližšie popísaný spôsob, akým sa má doručenie realizovať, a preto je potrebné každé doručovanie hodnotiť individuálne vzhľadom na ten-ktorý sporový prípad.“). V tomto ohľade sa teda ako výrazný determinujúci prvok javí prax súdov v rozhodovaní o tom, či písomnosť bola doručená alebo nie, resp. či nastali účinky doručenia.

V tomto článku je zmapovaná časť rozhodovacej praxe súdov (vybrané rozhodnutia krajských súdov z posledných desiatich rokov), pričom súdne rozhodnutia, ktoré boli vybrané, sa týkali hlavne neplatnosti skončenia pracovného pomeru a jedným z napadnutých dôvodov bolo nesprávne doručenie skončenia pracovného pomeru, resp. jeho nedoručenie jednou stranou druhej strane. Pre účely článku boli z rozhodnutí krajských súdov vypustené všetky časti, ktoré nemajú súvis s doručovaním písomností (t. j. v mnohých rozhodnutiach sa nenapadalo len doručenie písomnosti, ale napr. výpovedný dôvod – § 63 ods. 1 ZP, nesplnenie ponukovej povinnosti – § 63 ods. 2 ZP, neprerokovanie skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov – § 74 ZP) a zvyšné časti rozhodnutí boli pre účely článku krátené.

Zhrnutie rozhodovania krajských súdov

Z rozhodovacej činnosti súdov možno odvodiť nasledovné:

• od účinnosti Civilného sporového poriadku si strany musia dávať pozor na to, aby už na začiatku uviedli všetky relevantné skutočnosti, pretože súd ich nemusí v ďalšej časti konania pripustiť (pozri rozhodnutie KS Trnava v prípade 9CoPr/3/2017);
• vo veľkej časti sporov zamestnávateľ nedodržal ustanovenie § 38 ods. 2 ZP, že písomnosti, ktoré sa týkajú skončenia pracovného pomeru a ktoré zamestnávateľ doručuje poštovým podnikom, sa majú doručovať „do vlastných rúk zamestnanca“. V kontexte rozhodnutia NS SR 3Cdo/218/2007 o tom súdy rozhodovali nasledovne:

1. ak zamestnanec písomnosť prevzal osobne (a zamestnávateľ to vedel preukázať z doručenky, kde bol podpis zamestnanca), prípadne ...