Dočasné pridelenie zamestnancov medzi ovládajúcou a ovládanou osobou

Právny rámec dočasného prideľovania zamestnancov na výkon práce je zakotvený v ust. § 58 až § 58b zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“). Novelou Zákonníka práce – zákonom č. 76/2021 Z. z. došlo k úprave podmienok, za ktorých je ovládaná osoba oprávnená dočasne prideliť svojich zamestnancov k ovládanej osobe a naopak. V článku sa zameriame na uvedené zjednodušenie podmienok dočasného pridelenia zamestnancov medzi osobami vo vzťahu ovládajúcej a ovládanej osoby, ako aj na samotný inštitút dočasného pridelenia.

Obsah:

I. Inštitút dočasného pridelenia zamestnanca zamestnávateľom

II. Dočasné pridelenie vo svetle novely Zákonníka práce účinnej k 1. 3. 2021

III. Zmluvný základ dočasného pridelenia zamestnancov zamestnávateľom

IV. Vyslanie zamestnancov medzi ovládajúcou a ovládanou osobou s cudzím prvkom

Záver

I. Inštitút dočasného pridelenia zamestnanca zamestnávateľom

Dočasné pridelenie zamestnancov je inštitút pracovného práva, ktorý umožňuje zamestnávateľovi vykryť prechodný nedostatok zamestnancov bez toho, aby bol povinný uzatvárať s novými zamestnancami pracovné zmluvy. V prípade dočasného pridelenia vzniká trojstranný vzťah medzi zamestnávateľom/agentúrou dočasného zamestnávania, zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec dočasne pridelený. Vo väčšine prípadov dochádza k prideleniu zamestnancov práve agentúrou dočasného zamestnávania, no v článku sa zameriame na pridelenie zamestnanca zamestnávateľom. Aby mohol zamestnanca prideliť jeho zamestnávateľ, musia byť splnené dve podmienky, ktoré agentúra dočasného zamestnávania spĺňať nemusí (ust. § 58a ods. 1 Zákonníka práce):

1. objektívne prevádzkové dôvody u zamestnávateľa

Za objektívne prevádzkové dôvody možno považovať dôvody, ktoré z objektívnych príčin na strane prevádzky znemožňujú zamestnávateľovi prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy. Na strane zamestnávateľa teda vznikla prekážka v práci na jeho strane v zmysle ust. § 142 Zákonníka práce.

Nesmie ísť o subjektívne dôvody na strane zamestnávateľa.