Stručne:
Odbornosť a profesionálna kvalita expertov pre verejné financie z hľadiska daní na makroúrovni i mikroúrovni, daňových úradníkov (na daňových úradoch a na obecných i mestských úradoch), daňových poradcov, daňových špecialistov, daňových advokátov i daňových akademikov (prevažne vysokoškolských učiteľov, lebo daňoví vedci na Slovensku stále absentujú) je večne živá a diskutovaná téma medzi daňovými subjektmi prevažne z prostredia biznisu. Cieľom nasledovného príspevku je vysvetliť niektoré kľúčové aspekty pojmu „daňová odbornosť“ z pohľadu skúseností tridsaťročnej evolúcie zdaňovania na Slovensku (za roky 1989 – 2019).
Odborník – pojem a definícia
Odborník je v princípe pracovník, ktorý sa výborne vyzná vo svojom odbore, kto vyniká zručnosťou a invenciou v nejakej činnosti.
Expert je prvotriedny, zbehlý odborník, znalec, špecialista (podávajúci vyjadrenie o odbornom probléme, posudok o určitej odbornej otázke a pod.). Okrem teoretických znalostí má expert i praktické skúsenosti a priebežne sa v odbore ďalej vzdeláva. To, že má niekto v danom odbore profesionálnu alebo akademickú kvalifikáciu, neznamená, že je automaticky aj expert. Expertom sa môže stať aj ten, kto nemá náležité formálne vzdelanie. Označenie expert je preto skôr neformálne relatívne označenie človeka, ktorého znalosti a skúsenosti v odbore sú okolím oceňované.
Asi najvyššou autoritou i kompetenciou v SR pre hovorenie i rozhodovanie o tom, kto v praxi je alebo nie je daňový odborník okrem trhu, je štát – odborníci z ministerstva financií a finančnej správy (daňové úrady), ale i z ministerstva vnútra (za komunálny sektor – obecné a miestne úrady) a ministerstva spravodlivosti (daňoví legislatívci, ale i sudcovia a prokurátori rozhodujúci o daňových kauzách v prípade daňových žalôb, súdnych sporov a daňových judikátov). Za privátny sektor sú to predovšetkým príslušné profesionálne komory a združenia. Napríklad Slovenská komora daňových poradcov (SKDP), Slovenská komora ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies