Aktuálne k zamestnanosti a s ňou súvisiacim sociálnym záležitostiam aj z daňového aspektu

Obsah:

1. Práca, dosahovanie príjmov, resp. význam sociálnej ochrany v živote jednotlivca

2. Politika zamestnanosti členských štátov EÚ a sociálna politika v EÚ

3. Aktuálne k vývoju zamestnanosti a k sociálnym záležitostiam v SR aj z daňového aspektu

3.1. K zmenám v sociálnom poistení od r. 2016

3.2. Dôchodkové sporenie

3.3. Štátna sociálna podpora

3.4. Sociálna pomoc

3.5. Aktívna politika trhu práce a sociálna ochrana z daňového aspektu

4. Zamestnanosť a otázky súvisiace so službami zamestnanosti v priebehu života človeka

4.1. Pracovné aktivity študentov (už počas štúdia)

4.2. Pracovné aktivity, strata zamestnania a využívanie služieb zamestnanosti v ďalších rokoch po skončení štúdia

4.3. Pracovné aktivity dôchodcov

Výber vhodného povolania a hľadanie (nájdenie si) vyhovujúceho zamestnania sú v živote človeka veľmi dôležité. Rovnako z celospoločenského pohľadu pri hodnotení vývoja hospodárstva sú pozorne sledované otázky zamestnanosti, miery nezamestnanosti a s nimi súvisiaca sociálna situácia obyvateľstva a celá sociálna politika.

V tomto príspevku sa zaoberáme aktuálnou problematikou práce, zamestnanosti a s ňou súvisiacimi sociálnymi vecami, vrátane sociálnych služieb a novo pripravovaných opatrení, a to tiež z aspektu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“). Vzhľadom na značnú šírku nie je možný podrobnejší rozbor tejto témy.

1. Práca, dosahovanie príjmov, resp. význam sociálnej ochrany v živote jednotlivca

Už počas štúdia mnohí študenti pracujú napr. na základe dohody o brigádnickej práci študentov (resp. podnikajú, vykonávajú osobnú asistenciu ťažko zdravotne postihnutej osobe a pod.) a rastie tiež okruh žiakov stredných škôl, ktorí sa pripravujú na budúce povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pričom praktické vyučovanie sa vykonáva priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania.

Po skončení štúdia, ale aj neskôr v prípade straty zamestnania a problémov (aj) pri hľadaní novej práce „nastupuje“ aktívna politika trhu práce.

Hlavným cieľom týchto opatrení na trhu práce, ktoré sú uplatňované podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o službách zamestnanosti“), je najmä znížiť nezamestnanosť, podporiť zamestnanosť, ako aj vytvárať a udržať pracovné miesta.

V uplynulom období došlo v tejto oblasti k viacerým zmenám a ďalšie sa pripravujú.

Po nástupe do zamestnania (resp. začatí podnikania a pod.) i po jeho ukončení vznikajú situácie, keď človek z najrôznejších dôvodov prestane dosahovať príjmy z tejto činnosti (resp. dôjde k ich zníženiu a pod.) a vtedy za určených podmienok mu vzniká nárok na plnenia v rámci sociálnej ochrany. Sociálnu ochranu na Slovensku predstavuje systém sociálneho zabezpečenia, ktorý pozostáva zo sociálneho poistenia, dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci.

Sociálne poistenie zahŕňa:

• nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,
• dôchodkové poistenie, a to starobné (na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia) a invalidné pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
• úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania,
• garančné poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa,
• poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Dôchodkové sporenie tvorí starobné dôchodkové sporenie (II. pilier), upravené zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pred pisov (ďalej aj „zákon o starobnom dô chodkovom sporení“, resp. „zákon o SDS“) a doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), upravené zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“). Cieľom zavedenia starobného dôchodkového sporenia, ktorý je súčasťou povinného dôchodkového systému, bolo rozložiť riziká jednotlivých spôsobov financovania dôchodkových dávok, t. j. priebežného (I. pilier) a kapitalizačného spôsobu financovania (II. pilier).

Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť účastníkovi doplnkového dôchodkového sporenia (ďalej aj „účastník“) získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, alebo skončenia výkonu prác zamestnanca, ktorý je tanečným alebo hudobným umelcom, resp. ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj. Účastníkovi môže prispievať aj zamestnávateľ.

Súčasť systému sociálnej ochrany na Slovensku tvorí ďalej štátna sociálna podpora, a to predovšetkým podpora rodín s nezaopatrenými deťmi. Okrem štátnych sociálnych dávok určených takýmto rodinám (napr. rodičovský príspevok) ide aj o ďalšie tri štátne sociálne dávky (napr. príspevok na pohreb) a do tohto okruhu možno zaradiť aj sociálnu dávku príspevok na starostlivosť o dieťa. Štát poskytuje sociálnu pomoc najmä prostredníctvom

dávok v hmotnej núdzi, podpory náhradnej starostlivosti o deti, príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a podobne.

2. Politika zamestnanosti členských štátov EÚ a sociálna politika v EÚ

Politika zamestnanosti a sociálna politika vôbec patria k tzv. koordinovaným politikám EÚ. Každý členský štát EÚ má vlastnú, samostatnú politiku zamestnanosti a sociálnu politiku, ktorá však musí spĺňať aspoň základné kritériá vytýčené Sociálnou chartou Rady európy. Inštitúcie EÚ len koordinujú, monitorujú, ako aj usmerňujú činnosť jednotlivých členských štátov v tejto oblasti. Lisabonská zmluva, podpísaná 13. decembra 2007, špecifikuje ciele ekonomickej a sociálnej politiky – dosiahnuť konkurencieschopné sociálne orientované trhové hospodárstvo pri vysokej úrovni zamestnanosti, zlepšenie pracovných a životných podmienok, sociálny pokrok.

V rámci stratégie európa 2020 pre hospodársky rast bolo vytýčených niekoľko cieľov týkajúcich sa zamestnanosti, inovácií, vzdelávania, sociálneho začlenenia a oblasti klímy a energetiky, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2020, čím by zabezpečili o. i. vyššiu mieru zamestnanosti. Všetky členské štáty prijali vlastné špecifické ciele v každej z týchto oblastí.

Medzi právomoci európskej únie patrí koordinácia politík zamestnanosti a sociálnych politík členských štátov:

• v európskom parlamente pracuje o. i. aj Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci;
• Rada európskej únie v zložení zamestnanosť, sociálna politika, zdravie a spotrebiteľské záležitosti („Rada EPSCO“) sa zaoberá zvyšovaním ...