Sociálnu ochranu na Slovensku tvorí systém sociálneho zabezpečenia, ktorý pozostáva:
- zo sociálneho poistenia,
- z dôchodkového sporenia,
- zo štátnej sociálnej podpory (ide v princípe o štátne sociálne dávky) a
- zo sociálnej pomoci – ide najmä o dávky v hmotnej núdzi, kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a sociálne služby.
V tomto príspevku sa sociálnym službám nebudeme venovať v samostatnom bode.
Obsah (prelinkovaný):
5.1 Sociálne poistenie
Nemocenské dávky
Dôchodkové dávky
Úrazové dávky
Dávka garančného poistenia
Dávka v nezamestnanosti
5.2 Dôchodkové sporenie
5.2.1 Starobné dôchodkové sporenie
5.2.2 Doplnkové dôchodkové sporenie
5.3 Štátna sociálna podpora
Rodičovský príspevok
Prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa
Príspevok pri narodení dieťaťa
Vianočný príspevok
Príspevok na pohreb
Príspevok športovému reprezentantovi
5.4 Sociálna pomoc
5.4.1 Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke
5.4.2 Dotácie pre dieťa v hmotnej núdzi, náhradné výživné, sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela
5.4.3 Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti
5.4.4 Kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu
Peňažný príspevok na opatrovanie
5.1 Sociálne poistenie
V rámci reformy dôchodkového zabezpečenia vznikli tri piliere. Okrem prvého upraveného zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), ktorý je založený na priebežnom financovaní, vznikol II., tzv. kapitalizačný pilier – starobné dôchodkové sporenie, ktorý je upravený zákonom č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K týmto dvom pilierom pribudol III. pilier predstavujúci dobrovoľný systém dôchodkového sporenia.
Sociálne poistenie zabezpečuje sociálnu ochranu ekonomicky aktívnych občanov v určených situáciách, napr. v prípade straty príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, v prípade staroby alebo úmrtia atď.
Sociálne poistenie zahŕňa:
- nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,
- dôchodkové poistenie, a to starobné (na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia) a invalidné pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
- úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania,
- garančné poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa,
- poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
Zákon o sociálnom poistení upravuje jeho rozsah, právne vzťahy pri jeho vykonávaní, jeho organizáciu, financovanie, dozor štátu nad jeho vykonávaním a konanie vo veciach sociálneho poistenia.
Tento zákon upravuje aj výber, registráciu a postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nevzťahuje sa však na silové rezorty, teda na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej aj „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej aj „vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, a to zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poznámka:
Zákon o sociálnom poistení prešiel v roku 2014 a 2015 viacerými zmenami. V roku 2014 nadobudli účinnosť niektoré body zákona č. 338/2013 Z. z., niektoré body zákona č. 183/2014 Z. z., zákon č. 204/2014 Z. z. a zákon č. 240/2014 Z. z. Medzi významné zmeny patrí to, že status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj,,SZČO“) na účely sociálneho poistenia sa už neodvíja od registrácie u správcu dane (na daňovom úrade), ale od zárobkovej činnosti, z ktorej fyzická osoba dosahuje príjmy zdaňované ako príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP).
Ďalšia zmena sa týka určovania vymeriavacieho základu SZČO – príjem z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti sa na rozdiel od predošlej právnej úpravy už nedelí počtom mesiacov, počas ktorých SZČO reálne vykonávala zárobkovú činnosť, ale vždy sa delí 12-timi; pokiaľ SZČO vykonávala zárobkovú činnosť iba časť roka, môže jej byť určené nižšie poistné ako v minulosti. Zavedením inštitútu automatického zániku dobrovoľného poistenia (po nezaplatení poistného na dobrovoľné poistenie dva za sebou idúce kalendárne mesiace) sa zamedzilo vzniku nedoplatkov u dobrovoľne poistených osôb a zároveň sa znížila administratívna záťaž týchto poistencov.
Účelom ďalšej zmeny bolo, aby príjem fyzickej osoby v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky nezhoršil jej neskoršie nároky na dávku v nezamestnanosti. Zákonom č. 140/2015 Z. z. bol zavedený vyrovnávací príplatok (a zároveň bol doplnený do okruhu dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP), ako aj minimálny dôchodok. Z ďalších zákonov možno spomenúť napr. zákon č. 61/2015 Z. z., ktorého cieľom (v tejto sfére) bolo dosiahnuť zrušenie platenia poistného z odmien za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjmu študenta vysokej školy v čase odbornej praxe, ďalej zákon č. 440/2015 Z. z. o športe (s účinnosťou od 1. 1. 2016 – zmeny v prípade zmlúv o profesionálnom výkone až od 1. 1. 2019), ako aj zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (s účinnosťou od 2. 1. 2016).
Dňa 1. 1. 2016 nadobudol účinnosť o. i. zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto zákona je oceniť našich úspešných športových reprezentantov, a to za presne určených podmienok – bol ním zavedený príspevok športovému reprezentantovi ako štátna sociálna dávka poskytovaná v období poberania dôchodkových dávok, napr. starobného dôchodku. K uvedenému dátumu dochádza aj k zmenám pri vyplácaní pozostalostných dôchodkov pre vdovy a vdovcov, ktorí ovdoveli do konca roku 2003.
Ešte v roku 2013 bol rozšírený okruh povinne poistených osôb aj o osoby vykonávajúce činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tzv. „dohodárov“), a to v závislosti od pravidelnosti vyplácania príjmu (odmeny) z dohody a statusu osoby (napr. na študentov, resp. na poberateľov dôchodkov sa vzťahujú výnimky). Došlo tým k istému zrovnoprávneniu tzv. „dohodárov“ s klasickými zamestnancami. Keďže „dohodári“ platia (okrem výnimiek) poistné, z povinného poistenia im plynú nároky na dávky. V prípade dohôd o brigádnickej práci študentov sa od 1. 1. 2015 študenti už nedelia na dve vekové kategórie a pre neplatenie poistného na sociálne poistenie za presne určených podmienok (§ 227a zákona o sociálnom poistení) je určená rovnaká suma 200 eur mesačne (§ 4 ods. 5) – naďalej platí povinnosť predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si toto právo súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.
Zákon č. 338/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, s účinnosťou od 1. 11. 2013 zaviedol tzv. odvodovú úľavu pre dlhodobo nezamestnané osoby a ich zamestnávateľov; dodajme, že k 1. 1. 2015 bola aj na úseku zdravotného poistenia zavedená zákonom č. 364/2014 Z. z. odpočítateľná položka za určených podmienok maximálne do výšky 380 eur mesačne.
Aktuálne dodajme, že v rámci sociálneho poistenia došlo k významnej zmene (novela zákona o sociálnom poistení ako súčasť zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválená NR SR 11. 11. 2015) – k zavedeniu tzv. odvodovej úľavy pre osoby z najmenej rozvinutých okresov, a to za presne určených podmienok od 15. 12. 2015.
Došlo tiež k zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného. S účinnosťou od 1. januára 2013 sa zvýšil minimálny vymeriavací základ pre SZČO z pôvodných 44,2 % na 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Z uvedeného dôvodu sa zvýšila aj hranica príjmu pre vznik povinného sociálneho poistenia, t. j. zvýšila sa hranica príjmu, do ktorej SZČO nevznikne povinné sociálne poistenie.
Od 1. 7. 2016 bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej hrubý príjem za rok 2015 presiahol sumu 5 148 eur (priemerná mzda 858 eur za rok 2014 : 2 = 429 x 12 = 5 148 eur).
Aktuálne, od 1. 1. 2016 predstavuje minimálny vymeriavací základ 429 eur a minimálne odvody SZČO na sociálne poistenie 142,20 eura mesačne (z toho na poistenie: nemocenské 18,87 eura, starobné 77,22 eura, invalidné 25,74 eura a na rezervný fond 20,37 eura); dodajme, že na zdravotné poistenie minimálne poistné je 60,06 eura.
Na daňové ciele je dôležité posúdenie platenia poistného na strane jednej, ako aj dávok zo sociálneho poistenia na strane druhej.
Platené poistné je akceptované ako daňový výdavok, resp. v prípade závislej činnosti ako suma znižujúca zdaniteľné príjmy. Zároveň poistné ...