Ako sa nedopustiť chýb pri zdaňovaní vo vzťahu k zahraničiu

Cieľom tohto príspevku je pomôcť čitateľom vyhnúť sa chybám pri zdaňovaní príjmov vo vzťahu k zahraničiu. Keďže ide o veľmi širokú problematiku, nie je možné ju v tomto článku v plnom rozsahu podrobnejšie rozobrať.

Vychádzame z ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“) a jednotlivých medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej aj „ZZDZ“).

V prvej časti článku si pripomenieme základné zásady zdaňovania vo vzťahu k zahraničiu vyplývajúce z ustanovení ZDP a ZZDP, pričom zároveň poukážeme na časté chyby pri posudzovaní (určovaní) daňovej rezidencie, uplatňovaní metód na zamedzenie dvojitého zdanenia a pod.; v ďalších častiach si rozoberieme problematiku omylov pri zdaňovaní jednotlivých druhov príjmov vo vzťahu k zahraničiu a odporučíme, ako sa ich nedopustiť; v druhej časti sa budeme venovať najčastejším chybám týkajúcim sa príjmov zo závislej činnosti, a to tiež tým, ktoré súvisia s povinnosťou podať daňové priznanie v prípade dosahovania týchto príjmov zo zdrojov v zahraničí; v tretej časti si rozoberieme problematiku niektorých omylov pri zdaňovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej aj „SZČ“), pričom zároveň upozorníme na špecifiká pri posudzovaní povinnosti platiť preddavky na daň v prípade dosahovania takýchto príjmov, v nasledujúcich častiach pozornosť upriamime taktiež na chyby týkajúce sa príjmov z prenájmu a predaja nehnuteľností, príjmov z kapitálového majetku, príjmov vo forme podielov na zisku, ostatných príjmov a v závere upozorníme na niektoré ďalšie (často prehliadané) povinnosti platiteľov dane pri vyberaní dane zrážkou, na registračnú a oznamovaciu povinnosť a pod.

Obsah:

1. Vstup do problematiky

Základné zásady zdaňovania vo vzťahu k zahraničiu

Daňový bonus na vyživované nezaopatrené dieťa

Uplatňovanie metód na ZDZ v prípade dosiahnutia príjmov zo závislej činnosti

2. K niektorým chybám pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti

Závislá činnosť vykonávaná daňovým rezidentom SR na Slovensku

Chyby pri zdaňovaní príjmov štátnych príslušníkov tretích krajín

Medzinárodný prenájom pracovných síl

Chyby týkajúce sa nepodania daňového priznania

Nesprávne vyplnenie riadkov DP týkajúcich sa povinného poistného v prípade metódy vyňatia

Ak príjem nepodlieha zdaneniu v štáte zdroja

3. K niektorým chybám v prípade príjmov z podnikania a z inej SZČ

Stála prevádzkareň

Príjmy umelcov, športovcov...

Chyby pri platení preddavkov na daň

4. K niektorým chybám pri zdaňovaní príjmov z prenájmu a predaja nehnuteľností

5. K niektorým chybám v prípade príjmov z kapitálového majetku

6. K niektorým chybám v prípade podielov na zisku

7. Stručne k niektorým iným chybám

1. Vstup do problematiky

V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZDP medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred ZDP.

Rovnako je to v prípade dohôd uzatvorených alebo schválených vládou SR a upravujúcich zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne.

ZZDZ nemôže upravovať vyššie daňové zaťaženie než vnútroštátny predpis (v tomto prípade ZDP) ani ukladať daňovým subjektom žiadne ďalšie povinnosti. Pri zdaňovaní vo vzťahu k zahraničiu je potrebné mať na zreteli, že konkrétny príjem je možné zdaniť len v prípade, ak je zdaniteľný aj v súlade s vnútroštátnym predpisom (ZDP), aj v súlade so ZZDZ.

V stručnosti: medzinárodné zmluvy upravujú, ktorý zo zmluvných štátov má právo vybrať daň z konkrétneho príjmu plynúceho rezidentovi jedného štátu zo zdroja v druhom štáte, resp. za akých podmienok a do akej výšky sa príjem zdaní v štáte zdroja aj v štáte rezidencie, určujú spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia (napr. príjem zdanený v štáte zdroja sa v štáte rezidencie vyníma zo zdanenia – prakticky už sa druhý raz nezdaní), upravujú v základných rysoch spoluprácu v daňovej oblasti, výmenu informácií a ich cieľom je nielen zamedzenie diskriminácie vo forme dvojitého zdanenia, ale aj obmedzenie daňových únikov.

Štruktúra jednotlivých ZZDZ vychádza z Modelovej daňovej zmluvy o príjmoch a o majetku OECD (ďalej len „Modelová zmluva OECD“), resp. z Modelovej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi rozvinutými a rozvojovými štátmi OSN (ďalej len „Modelová daňová zmluva OSN“).

Dodajme: Revidované znenie Modelovej zmluvy OECD bolo zverejnené v roku 1977 a 1992. Modelová zmluva OECD a Komentár k Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Komentár k zmluve“) z roku 1992 boli aktu­alizované naposledy v rokoch 2008 a 2010.

Základné zásady zdaňovania vo vzťahu k zahraničiu

Daňovníkov dane z príjmov fyzickej osoby môžeme z tohto aspektu rozsahu zdaňovania príjmov rozdeliť na dve skupiny:

1. daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou – sú to fyzické osoby uvedené v § 2 písm. d) ZDP prvom bode, ktoré majú na území Slovenskej republiky
• trvalý pobyt – s odkazom na zákon č. 253/1983 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení n. p. a zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. (alebo)
• bydlisko alebo
• sa tu obvykle zdržiavajú (aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach vrátane každého aj začatého dňa pobytu),

2. daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou – podľa § 2 písm. e) ZDP prvého bodu sú to fyzické osoby neuvedené v § 2 písm. d) ZDP prvom bode; v súlade s § 2 písm. e) ZDP druhým bodom je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou aj fyzická osoba uvedená v § 2 písm. d) ZDP prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky.

Ak sú súčasne splnené obidve uvedené podmienky, daňovník je považovaný za rezidenta SR bez ohľadu na jeho odhlásenie sa z trvalého pobytu na území Slovenskej republiky či dĺžku jeho fyzickej prítomnosti a skutočné zdržiavanie sa na tomto území alebo v mieste bydliska na území Slovenska v určitom čase.

Ak konkrétna fyzická osoba môže byť považovaná za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa vnútroštátnych predpisov dvoch štátov (napr. v jednej krajine má trvalý pobyt a v druhej sa obvykle zdržiava – napr. v SR) a s príslušným štátom nie je uzatvorená medzinárodná zmluva, prihliada sa len na ustanovenia ZDP; pokiaľ spĺňa kritériá určené v § 2 písm. d) ZDP, je považovaná za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Pojem „daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou“ vymedzený v ZDP je významovo identický s výrazom „rezident“ používaným v medzinárodných zmluvách. Rovnako je to v prípade porovnania pojmov „daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou“ a „nerezident“.

Ak konkrétna fyzická osoba môže byť považovaná za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa vnútroštátnych predpisov dvoch štátov (napr. v jednej krajine má trvalý pobyt a v druhej sa obvykle zdržiava), v takom prípade sa pri určení daňového domicilu, daňovej rezidencie použi­jú tzv. rozhraničovacie pravidlá v zmysle čl. 4 príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Citovaný článok obsahuje jednotlivé kritériá, ktorých poradie sa musí rešpektovať. Zväčša sa daňová rezidencia určí podľa strediska životných záujmov (v podstate ide o štát, ku ktorému má konkrétna osoba bližšie rodinné, osobné a hospodárske vzťahy – zväčša tam dlhodobejšie žije so svojou rodinou a pracuje).