Daňové priznanie sa podáva v lehote určenej v § 49 ZDP, pričom základná zákonná lehota je vymedzená v dĺžke do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie k dani z príjmov podáva.
V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
Zdaňovacím obdobím je pre fyzickú osobu vždy kalendárny rok [§ 2 písm. l) ZDP], ak tento zákon neustanovuje inak.
To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.
Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s vyhláškou č. 378/2011 Z. z.
Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet.
V určitých prípadoch je možné odložiť si túto zákonom určenú lehotu, čo je v prípade daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú aj jeho zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, až o šesť celých kalendárnych mesiacov.
Upozornenie!
S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa novelou ZDP v § 49 ods. 3 písm. b) doplnili slová, ktoré upresnili možnosť predĺženia podania daňového priznania až o šesť kalendárnych mesiacov vtedy, ak súčasťou jeho zdaniteľných príjmov uvádzaných do daňového priznania sú zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí. Dôvodová správa k tejto úprave, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou samotného ZDP, uvádza, že úprava v tomto ustanovení jasne špecifikuje možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania výlučne daňovníkovi, ktorý dosahuje príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré však sú v zahraničí zdaniteľné (t. j. sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené). Ak by príjmy neboli v zahraničí zdaniteľným príjmom, nie je dôvod na predlžovanie lehoty na území Slovenskej republiky.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies