JUDr. Martin Friedrich
advokát, v rámci svojej činnosti sa venuje aj poskytovaniu právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Friedrich, M.: Ad: Odmeňovanie advokátov pri poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi; Bulletin slovenskej advokácie, 20, 2014, č. 6, s. 8 – 14.
V krátkej reakcii na oba uverejnené články sa pokúsim poukázať na skutočnosť, že konečným výsledkom nastavenia odmeňovania advokátov pri poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, je nespravodlivé tak voči klientovi, ako aj advokátovi. Negatívnym následkom aktuálnej právnej úpravy systému odmeňovania advokátov pri poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je podľa môjho názoru z pohľadu advokáta výhodnejšie tlačiť klienta do súdneho sporu, než sa pokúsiť veci mimosúdne vyriešiť, následne tento súdny spor v prvom kole prehrať, no a na záver zastupovať klienta v odvolacom konaní, ktoré nebude úspešné.
Inými slovami povedané, zastupovanie klienta v materiálnej núdzi je veľkou skúškou profesionality advokáta, najmä či dodrží etické pravidlá výkonu advokácie a štandard kvality vykonanej práce. Tento záver zastávam napriek § 5 ods. 2 Advokátskeho poriadku.„Advokát postupuje s rovnakou svedomitosťou a starostlivosťou vo veciach, v ktorých bol ustanovený súdom alebo Centrom právnej pomoci, ako vo veciach iných klientov” (§ 5 ods. 2 Advokátskeho poriadku) Ide o to, že aj keď je klient v spore úspešný, advokát sa svojej súdom priznanej odmeny nemusí dočkať ani v horizonte niekoľkých rokov. A pokiaľ klient nie je v spore úspešný, odmena, ktorá prináleží advokátovi za jeho právne služby v zmysle vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „vyhláška 655/2004 Z. z.“) nezodpovedá kvalite a kvantite poskytnutých právnych služieb.
Bez ohľadu na to, že nepôjde o správny prístup ku klientovi, zrejme bude dochádzať k situáciám, kedy advokáti pri poskytovaní právnych služieb klientom z Centra právnej pomoci (ďalej len „Centrum“), poskytnú služby len v minimálne potrebnom rozsahu tak, aby čas a úsilie, ktoré budú veci venovať, nešli na úkor platiacich klientov. Takýto prístup nie je dobrou vizitkou advokáta, no teória a prax bývajú od seba niekedy na míle vzdialené. Faktom je, že všetci musíme platiť účty, dane, odvody, poplatky a nikto z nás si nedovolí riskovať nespokojnosť alebo dokonca stratu platiaceho klienta. Neblahým následkom je veľmi obmedzený čas, ktorý je možné venovať klientovi v ...