Odmeňovanie advokátov Centrom právnej pomoci

Materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Mgr. Veronika Adamková
pracuje na právnom odbore Centra právnej pomoci v Bratislave

Mgr. et Bc. Ľubica Ondrisová
pracuje na právnom odbore Centra právnej pomoci v Bratislave

Mgr. Eduard Oravec
pracuje na právnom odbore Centra právnej pomoci v Bratislave

Adamková, V. – Ondrisová, Ľ. – Oravec, E.: Odmeňovanie advokátov Centrom právnej pomoci; Bulletin slovenskej advokácie, 20, 2014, č. 3, s. 14  – 25.

V rámci celého procesu priznávania náhrady trov právneho zastúpenia advokátov však často vznikajú nezrovnalosti medzi rozhodovacou praxou centra a požiadavkami advokátov na odmenu, ktorá im bezpochyby za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi patrí, avšak často nie v takej výške, v akej si túto odmenu vyúčtujú.

Centrum považuje za vhodné, ako reakciu na článok uverejnený v Bulletinu slovenskej advokácie č. 3/2014, ale najmä z dôvodu urýchlenia, ako aj uľahčenia práce advokátom pri vyčíslovaní odmeny, priblížiť svoju rozhodovaciu prax, a tým do budúcnosti vylúčiť nejasnosti, ktoré sú často dôvodom predlžovania lehoty na rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia.

Druhá či tretia hlava?

Určovanie/ustanovovanie advokátov, či už súdom alebo centrom a následne priznanie a vyplácanie odmeny možno rozdeliť do niekoľkých období.

Vzhľadom na to, že centrum vzniklo až 1. januára 2006, je zrejmé, že do tohto obdobia (do 31. decembra 2005) advokátov ustanovovali a o ich odmene rozhodovali iba súdy podľa § 30 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). O odmene rozhodovali súdy na základe § 140 ods. 2 OSP, podľa druhej hlavy druhej časti vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Rozhodovanie o trovách zastúpenia podľa druhej hlavy druhej časti vyhlášky za úkony vykonané pred 1. januárom 2006 je rozhodovaním nad rámec centru zverených právomocí, preto nie je v právomoci centra priznať náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony. Centrum je povinné a oprávnené rozhodovať podľa tretej hlavy druhej časti, ktorá bola do vyhlášky zavedená novelou č. 649/2005 účinnou od 1. januára 2006, s názvom „Tarifná odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní“. Nie je preto v právomoci centra priznať náhradu trov právneho zastúpenia za úkony vykonané pred zavedením právnej úpravy podľa menovanej hlavy. Podľa § 149 ods. 2 OSP v znení zákona č. 495/2009 Z. z., ak účastníkovi súd ustanovil zástupcu, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a podľa § 14a a nasl. vyhlášky (tretia hlava, druhá časť). Keďže však tretia hlava bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zaradená až od 1. januára 2006, nie je možné o úkonoch vykonaných skôr rozhodnúť.

O týchto trovách centrum nemôže rozhodnúť ani podľa druhej hlavy druhej časti vyhlášky, pretože uvedené by bolo nad rámec centrom zverených právomocí s ohľadom na § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. Uvedené potvrdil aj Krajský súd v Žiline, v rozsudku sp. zn. 20S/64/2013 zo dňa 11. februára 2014 a v rozsudku sp. zn. 20S/66/2013 zo dňa 11. februára 2014: „Čo sa týka uplatnenej odmeny advokátom za úkony pred 01. 01. 2006, krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zákonným spôsobom reaguje na túto odvolaciu námietku žalobcu tak, že centrum nemá právomoc rozhodovať o úkonoch právnej pomoci uskutočnených pred týmto dátumom, keďže môže rozhodovať len podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky, ktorá je sama účinná od 01. 01. 2006 a teda v čase vykonania týchto úkonov neexistovala.“Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11. februára 2014, č. k. 20S/64/2013-63

Centrum na základe uvedeného postupuje v súlade so zákonom, keď konanie v časti náhrady trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané pred zavedením tretej hlavy druhej časti podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len „Správny poriadok“) zastavuje, nakoľko vec nepatrí do pôsobnosti centra, a nie je ani možné ju postúpiť príslušnému orgánu. Podľa § 20 Správneho poriadku „Ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania“. Z uvedeného vyplýva, že ak vo veci nemá právomoc správny orgán, ale súd, nie je možné postupovať podľa tohto zákonného ustanovenia a vec postúpiť súdu. Advokátovi rozhodnutím o zastavení časti konania o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v zastavenej časti nárok nezaniká, ale ...