Zákonné záložné právo podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (č. 182/1993 Z. z.)

JUDr. Marek Valachovič
advokát

Valachovič M.:Zákonné záložné právo podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (č. 182/1993 Z. z.), Bulletin slovenskej advokácie, 14, č. 1-2, s. 13 - 19.

Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 17. 5. 2007 novelu zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVB“), ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 268/2007 Z. z. a nadobudla účinnosť 1. 7. 2007. Táto novela priniesla do právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov viacero zmien, najmä v súvislosti so správou bytových domov. Okrem toho však spresnila a doplnila aj ďalšie ustanovenia ZoVB vrátane ust. § 15 predmetného zákona, ktoré upravuje vznik záložného práva k bytu a nebytovému priestoru v dome. Predmetom tohto článku sú právne úvahy nad osobitosťou právnej úpravy tohto tzv. „zákonného záložného práva“ v súvislosti nielen s novelou ZoVB publikovanou pod č. 268/2007 Z. z., ale predovšetkým so všeobecnou právnou úpravou záložného práva zakotvenou v ustanoveniach §§ 151– 151md zákona č. 40/1964 Zb. – Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“).

Právna úprava zákonného záložného práva

Inštitút záložného práva sa stal po svojom opätovnom zaradení do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 509/1991 Zb., s účinnosťou od 1. 1. 1992, významným zabezpečovacím prostriedkom, ktorý v súčasnosti často využívajú veritelia na zabezpečenie pohľadávok. Počas nasledujúcich 10 rokov sa však záložné právo v našom právnom poriadku iba formovalo a udomácňovalo. Hlavný dôvod nespočíval len v takmer úplnom odstránení tohto zabezpečovacieho inštitútu z nášho právneho poriadku zákonom č. 40/1964 Zb. na viac ako tri desaťročia, ale najmä v jeho následnej nedostatočnej a nejednoznačnej právnej úprave po roku 1989. Práve nepresná právna úprava spôsobovala ďalších 10 rokov právnu neistotu medzi účastníkmi právnych vzťahov, ako aj rôznorodosť a rozpornosť právnych výkladov súdov.K rôznorodosti a rozporuplnosti právnych výkladov súdov ku ktorým v tom čase dochádzalo pozri napr. :Ďurica, M.: Kríza záložného práva v praxi (nevhodná právna úprava?). In: Justičná revue, 2000, č. 1, s. 34 – 47. Šimun, M.: Realizácia záložného práva mimosúdnou cestou. In: Bulletin slovenskej advokácie, 1998, č. 3, s. 43 – 48. Benedik, M.: Niekoľko poznámok k inštitútu záložného práva. In: Bulletin slovenskej advokácie, 2001, č. 3 s. 20 – 28. Števček, M.: Neposesórne záložné právo (de lege ferenda). In: Bulletin slovenskej advokácie, 2000, č. 6, s. 51 – 57.

Legislatíva sa až príliš rýchlo v danej oblasti uspokojila s prijatou úpravou, ktorá sa postupom času, v súvislosti s rozvojom trhového hospodárstva po roku 1990, pri aplikácii na občianskoprávne a obchodnoprávne vzťahy stala neflexibilnou. Nedostatočné a zdĺhavé prispôsobovanie sa spoločenským zmenám viedlo až k opätovnému potláčaniu záložného práva, ako jedného z historicky a právne najvýznamnejších prostriedkov zabezpečenia záväzkov v súkromnom práve.

Požadované zmeny priniesla až novela OZ uskutočnená zákonom č. 526/2002 Z. z., ktorá s účinnosťou od 1. 1. 2003 výrazným spôsobom modifikovala záložné právo.K reforme záložného práva pozri napr. Vojčík, P.: Nová právna úprava záložného práva v Slovenskej republike. In: Bulletin Slovenskej advokácie, 2003, č. 1 s. 5 – 37.

Až od tejto právnej úpravy možno hovoriť o záložnom práve v právnom poriadku SR ako o jednom z najmodernejšie a najkomplexnejšie upravených v rámci kontinentálneho právneho systému.Lazar, J.: Prostriedky zabezpečenia pohľadávok a možnosti ich uspokojenia v slovenskom práve. Zabezpečenie pohľadávok a ich uspokojenie, VII. Lubyho právnické dni, IURA Edition 2002, s. 35 a nasl.

Záložné právo sa vrátilo do nášho právneho poriadku s účinnosťou od 1. 1. 1992, pričom zákonné záložné právo k bytu a nebytovému priestoru bolo do nášho právneho poriadku zavedené prijatím zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Týmto zákonom, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 1993 sa v Slovenskej republike ...