Testamentárna sloboda a interpretácia vôle poručiteľa

Doc. JUDr. Anton DULAK, PhD. 
Fakulta práva Janka Jesenského VŠD
Sládkovičovo 

DULAK, A.: Testamentárna sloboda a interpretácia vôle poručiteľa; Justičná revue, 68, 2016, č. 4, s. 381 – 388. 

V súkromnom práve sa obvykle zdôrazňuje, že sa zakladá na privátnej autonómii subjektov práv a povinností. Autonómia má vyjadrovať slobodu vôle utvárať, meniť a prípadne aj ukončiť právne vzťahy s inými. Aby takáto vôľa spôsobovala právne následky, musí byť právom aprobovaná, musí spĺňať isté, zákonom požadované náležitosti. Vady vôle postihuje zákon spravidla neplatnosťou právneho úkonu, na ktorú sa prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Tak je tomu aj pri úprave dedičského práva, s tým, že osobitosti prejavu vôle pre prípad smrti vyvolávajú potrebu prísnejšieho pohľadu na „kvalitu“ prejavenej vôle, než je to v prípade iných právnych úkonov. 

Platná právna úprava dedenia zo závetu, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení), sa systematicky zaoberá najprv formálnymi (§ 476 a nasl.) a až následne obsahovými náležitosťami závetu (§ 477 a nasl.). Z formálnych náležitostí sa vymedzujú formy zriadenia závetu (§ 476) a formálne náležitosti každého závetu, t. j. uvedenie dňa, mesiaca a roka, kedy bol závet podpísaný (§ 476 ods. 2). Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou (§ 476a). 

Ustanovenia o požiadavke písomnosti za vykladajú prísne. Dôvody možno hľadať v zmene predpisov o dedení po roku 1948, po prijatí Občianskeho zákonníka z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.). Vtedajšia právna úprava napríklad neprevzala formu ústneho závetu s odkazom na spravodlivú úpravu zákonného dedenia, ktorá posilňuje rodinné väzby.PETRŽELKA, K.: Nové československé právo dědické; in: Knapp, V. – Petrželka, K. – Škundin, Z. I.: K otázkám nového občanského práva; Praha: ORBIS, 1950, s. 70. Prísne požiadavky na formálnosť závetu sa obvykle obhajujú tým, že právne následky závetu nastávajú až dlhý čas po tom, čo bol zriadený, pričom (a to je najzávažnejšie) poručiteľ sa už nemôže zúčastniť na výklade svojej vôle. Niekedy sa tiež zdôrazňovalo, že prísne požiadavky na formálnosť majú zaručiť, že obsah posledného poriadku je zachytený vo svojej celosti a pôvodnosti a že je výsledkom zdravej úvahy a je úplne správny.Tamže, s. 67. Nedodržanie predpísaných formálnych náležitostí má za ...