Úvaha de lege ferenda o zastavení konania pre nemajetnosť poručiteľa
Je bežnou praxou, že poručiteľ žil v spoločnej domácnosti, u niektorého z potenciálnych dedičov (u syna alebo dcéry), a v tejto domácnosti aj zomrel. Takýto dedič však má možnosť zatajiť a uschovať hnuteľné veci poručiteľa, ktoré môžu mať vysokú hodnotu pred súdnym komisárom (notárom), ako aj pred ďalšími súrodencami pri zisťovaní poručiteľovej pozostalosti, hoci títo súrodenci vedeli, že poručiteľ je vlastníkom nejakých hodnotných hnuteľných vecí. Keďže napokon nebude preukázaný žiadny hnuteľný majetok vysokej hodnoty poručiteľa, tieto veci si tento súrodenec protiprávne prisvojí. (...) Keďže tieto hnuteľné veci si uvedený súrodenec prisvojil a zatajil hnuteľný majetok poručiteľa, dosiahol, že súd, ak zistí, že nemá ani žiadny nehnuteľný majetok, konanie pre nezanechanie majetku zastaví. Ostatní potenciálni dedičia o tomto zastavení konania však nie sú upovedomení tak, ako nie sú napokon upovedomení ani o začatí dedičského konania, keďže uznesenie o začatí konania netreba doručovať tým, u ktorých je predpoklad, že budú dedičmi. Uznesenie o zastavení konania pre nezanechanie majetku poručiteľom sa týmto potenciálnym dedičom tak isto nedoručuje a proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie!?!
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies