K niektorým otázkam vydedenia

Príspevok je výstupom z projektu VEGA 1/0495/11. 

JUDr. Veronika KLEŇOVÁ, PhD. 
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave 

KLEŇOVÁ, V.:  K niektorým otázkam vydedenia; Justičná revue, 65, 2013, č. 11, s. 1419 – 1431. 
  

I. Všeobecne k postaveniu nevyhnutných dedičov 

Ochrana rodiny a rodinnej súdržnosti sa najvýraznejšie prejavuje v systéme intestátnej dedičskej postupnosti.K tomu pozri aj LONGCHAMPS DE BÉRIER, F.: Law of Succession. Roman Legal Framework and Comparative Law Perspective; Warszawa: Wolters Kluwer Polska, 2011, s. 68 a nasl. Právny poriadok určuje okruh osôb, ktoré sa majú stať dedičmi zomretého v prípade, ak on sám neurčí inak. Zákonnými dedičmi sú spravidla príbuzní zomretého, ktorí sú rozdelení do takzvaných dedičských skupín v závislosti od toho, ako právny poriadok vníma ich rodinnú blízkosť voči osobe, po ktorej sa dedí. Osoby v bližších skupinách sú pri nadobúdaní majetku zomretého uprednostnené voči tým, ktoré zákon zaraďuje do skupín vzdialenejších. 

Ochrana rodinnej solidarity sa ešte výraznejšie prejavuje v spôsobe (a či vôbec), akým právny poriadok upravuje nároky (niektorých) príbuzných v prípade, ak poručiteľ zanechá závet, uplatnením ktorého by mohlo byť ich dedenie vylúčené. Zákon dovoľuje poručiteľovi disponovať so svojim majetkom pre prípad smrti, na druhej strane však chráni aj dedičské právo (niektorých) jeho príbuzných a určuje podiel, ktorí títo musia dostať i vtedy, ak poručiteľ rozhodol o osudoch svojho majetku závetom. Iba vo výnimočných prípadoch umožňuje poručiteľovi, aby prostredníctvom vydedenia nevyhnutným dedičom ich dedičské právo odňal. 

„Nevyhnutní dedičia“ sú teda zákonom vymedzenou skupinou príbuzných poručiteľa, ktorí sa stávajú jeho dedičmi nevyhnutne. Nielen za predpokladu, že sa po zomretom uplatňuje intestátne dedenie, lež aj vtedy, ak poručiteľ zanechá platný závet (a súčasne ich zo zákonom stanoveného dôvodu nevydedí). Podielom, ktorý nevyhnutným dedičom zákon priznáva, je pri intestátnom dedení zákonný dedičský podiel, pri dedení (aj) zo závetu takzvaný podiel povinný,Niektoré právne poriadky (predovšetkým Francúzsko) zabezpečujú ochranu nevyhnutných dedičov tým spôsobom, že umožňujú poručiteľovi mortis causa disponovať iba s časťou jeho majetku (tzv. quotité disponible) s tým, že zostatok dedičstva (tzv. réserve héréditaire) musí pripadnúť nevyhnutným dedičom. K tomu bližšie pozri LONGCHAMPS DE BÉRIER, F.: Law of Succession. Roman Legal Framework and Comparative Law Perspective; Warszawa: Wolters Kluwer Polska, 2011, s. 75 a nasl. MUCHA, J.: Postavení a funkce vydědění v právu dědickém; in: Bulletin advokacie,1983, červenec – září, s. 177 – 178. ako stanovená časť podielu zákonného.Paragraf 479 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte iba OZ): „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“ 

Pojmy povinný podiel a nevyhnutní dedičia majú však svoj význam iba vo vzťahu k poručiteľovi, nie voči týmto dedičom samotným.Nevyhnutní dedičia majú tak ako všetci ostatní dedičia právo pozostalosť odmietnuť. Týmto sa odlišujú od nevyhnutných dedičov (heredes sui et necessarii), ako ich vnímalo rímske právo. Heredes sui et necessarii sa podľa civilného práva stávali dedičmi okamihom nastúpenia delácie, či chceli alebo nie. Adícia dedičstva sa u nich nevyžadovala, jeho odmietnutie bolo neprípustné. Toto ich postavenie však bolo postupom času zmierňované prostredníctvom zásahov prétora. K tomu pozri Gai. Inst. 2, 156 a nasl. Povinný podiel značí časť dedičstva, ktorá sa musí nevyhnutným dedičom dostať i v prípade, ak sa poručiteľ rozhodne závetom odchýliť od zákonnej dedičskej postupnosti, za predpokladu, že neexistuje zákonom kvalifikovaný dôvod, ktorý by testátorovi dovoľoval vylúčiť ich z dedenia. Hoci by poručiteľ nevyhnutných dedičov v závete opomenul, stanú sa dedičmi zo zákona, pokiaľ budú chcieť. Zákon ich do tejto pozície nestavia proti ich vôli. Ak by závet smeroval k ich vylúčeniu z dedenia, prípadne by mali dostať menej, než koľko predstavuje ich povinný podiel, majú právo (nie povinnosť) dovolať sa relatívnej neplatnosti závetuParagraf 40a OZ. Nebolo ...